Diaľnice bude možné stavať aj na pozemkoch, ktoré ešte nie sú vyvlastnené

BRATISLAVA / Koalícia spoločne so stranou Borisa Kolára presadila novelu zákona v zrýchlenom režime napriek odporu zvyšku opozície i prezidenta Kisku. Je však pravdepodobné, že sa to skončí na ústavnom súde.

Štát mešká s výkupom pôdy pod bratislavský obchvat. Bez toho zoskupenie firiem, na čele so španielskou spoločnosťou Cintra, nemôže začať stavať, a za meškanie by mohli od štátu požadovať vysokú pokutu. Celé to blokuje už iba pol percenta nevykúpených pozemkov, ktoré vraj chce zopár majiteľov speňažiť za neprimerane vysokú cenu.

Minister hovorí, že schválený zákon umožní rozbehnúť stavbu, zároveň však dotknutým majiteľom ponechá právo brániť sa na súde. "Ak to dotiahneme, ľudia budú mať právo odvolať sa na súd, ale my medzitým môžeme vydať stavebné povolenie a koncesionár môže začať stavať. Súd potom posúdi výšku ich nárokov," hovorí minister dopravy, Árpád Érsek.

Sú však aj názory, že takéto riešenie môže byť protiústavné. Aj preto ho odmietol podpísať prezident republiky. „Je neprijateľné, aby sa manažérske chyby NDS, respektíve ministerstva dopravy pri príprave a realizácii jedného konkrétneho projektu výstavby, riešili takým legislatívnym spôsobom, ktorý nie je v súlade s ústavou,“ vyjadril sa Andrej Kiska.

Koalícia však prezidentovo veto prelomila a kontroverzné paragrafy definitívne schválila, navyše v netradičnom čase - o polnoci. Príprava bratislavského obchvatu vyvoláva viacero otáznikov. Aj preto sa opozičný poslanec Marosz snažil presadiť, aby ministerstvo dopravy zverejnilo zoznam všetkých vykúpených pozemkov. Koalícia to však Maroszovi stopla. "Daňoví poplatníci chcú vedieť, kto nakupoval, kto predával a za koľko," vyslovil legitímnu požiadavku poslanec za OĽaNO, Ján Marosz.  Obchvat Bratislavy by mal byť hotový do konca roka 2020.