Generálny advokát navrhuje, aby Súdny dvor EÚ zamietol žalobu Slovenska a Maďarska pre kvóty

BRATISLAVA  – Generálny advokát Yves Bot navrhol, aby Súdny dvor Európskej únie zamietol žaloby podané Slovenskom a Maďarskom proti dočasnému mechanizmu povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii.

Mechanizmus povinných kvót podľa neho skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015. Slabá účinnosť opatrení, ktoré rozhodnutie Európskej rady zavádza, podľa Bota nespochybňuje ich vhodnosť, navyše, nízku účinnosť je možné vysvetliť aj odmietavým postojom niektorými členskými štátmi vrátane Slovenska a Maďarska, čo je v rozpore so zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia bremena medzi členské štáty v oblasti azylovej politiky. Súdny dvor EÚ nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta. Jeho úlohou je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie. Sudcovia Súdneho dvora Botove návrhy zvážia a rozsudok vyhlásia neskôr. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Súdneho dvora EÚ Cristina Mihăilescu.

Generálny advokát Bot tvrdí, že napadnuté rozhodnutie Európskej rady o povinných kvótach predstavuje nelegislatívny akt, na jeho prijatie sa teda nevzťahovali požiadavky týkajúce sa účasti národných parlamentov. Domnieva sa, že Rada bola oprávnená prijať opatrenia, ktoré v reakcii na jasne vymedzenú núdzovú situáciu dočasným spôsobom a v presne vymedzených bodoch zavádzajú výnimky z legislatívnych aktov v oblasti azylu. Bot tiež zdôrazňuje, že toto ustanovenie oprávňuje Radu prijať všetky dočasné opatrenia, ktoré pokladá za potrebné ako odpoveď na migračnú krízu. "Dočasné výnimky nemožno prirovnať k trvalej zmene základných pravidiel obsiahnutých v legislatívnych aktoch Únie vo veciach azylu, takže prijatím napadnutého rozhodnutia nedošlo k obídeniu legislatívneho postupu," uviedol vo svojom návrhu.

Bot tiež tvrdí, že závery Európskej rady z júna 2015, podľa ktorých majú členské štáty rozhodnúť „konsenzom“ o rozdelení osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, a to pri „zohľadnení špecifickej situácie každého členského štátu“, nebránia prijatiu napadnutého rozhodnutia Radou. Tieto závery sa totiž vzťahovali na iný návrh ako odpoveď na prílev migrantov v roku 2014 a v prvých mesiacoch roku 2015, ktorý sa týkal rozdelenia 40 000 osôb medzi členské štáty. Tento návrh nebol predmetom rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté v prejednávanej veci. Generálny advokát odmieta tvrdenie, že Rada mala povinnosť opätovnej konzultácie s Európskym parlamentom, keďže v pôvodnom návrhu Európskej komisie vykonala podstatné zmeny. Tieto zmeny sa však podľa neho netýkajú základných vlastností mechanizmu kvót, takže nová konzultácia nebola potrebná. Uvádza tiež, že Rada nebola povinná rozhodnúť jednomyseľne, keďže Komisia s týmito zmenami a doplneniami nevyjadrila svoj nesúhlas.

Žalobu pre povinné kvóty na migrantov Slovenská republika oficiálne podala v stredu 2. decembra 2015. Žalobu sme podali na Súdny dvor ako najvyšší zo súdov Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu. Slovenská republika pritom žaluje Radu Európskej únie. „Podávame žalobu proti Rade Európskej únie z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra o tzv. povinných kvótach, ktoré boli prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov,“ objasnil vtedy premiér Robert Fico. Proti kvótam vtedy boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko. Podľa Fica žiadame, aby súd toto rozhodnutie o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná náhradou trov konania. „Tvrdíme, že toto rozhodnutie, ktoré Rada ministrov vnútra prijala, je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, ktorá jasne konštatovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty,“ vyhlásil premiér. Zároveň ide podľa Fica v danom prípade o nelegislatívne opatrenie, hoci malo ísť o legislatívne opatrenie. „Myslíme si, že dochádza k porušovaniu práv Európskeho parlamentu a národných parlamentov,“ objasnil ďalší dôvod podania žaloby Fico.