Prípady týrania či zneužívania detí na Slovensku nie sú vôbec ojedinelé

BRATISLAVA / Lekári Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave od roku 2016 kontaktovali políciu a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo viac než 80 prípadoch s podozrením na syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.

Na dnešnej tlačovej konferencii DFNsP to uviedol generálny riaditeľ nemocnice Ladislav Kužela. Podľa riaditeľa nemocnice sú deti najčastejšie týrané za zatvorenými dverami v domácom prostredí. „Záleží nám na každom jednom dieťati. Preto máme v našej nemocnici vypracovaný podrobný štandardný postup pri vyšetrení dieťaťa s podozrením na týranie. Prax nás opakovane presviedča o tom, že nie je jednoduché tieto prípady zachytiť,“ vysvetľuje Kužela.

Syndróm CAN (Child Abuse & Neglect), ktorý je na Slovensku známy pod názvom syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, je zložitým sociálnym javom, ktorý majú na svedomí najčastejšie rodičia alebo pestúni detí. Sociálna pracovníčka z DFNsP Zuzana Gúcka vysvetľuje, že tento jav je ťažko odhaliteľný najmä preto, že sa odohráva v kruhu rodiny a najčastejšie u malých detí, ktoré sa ešte nevedia brániť.

„Syndróm sa môže objaviť v ktorejkoľvek rodine, nezáleží pritom na etniku, náboženskej príslušnosti, vzdelaní alebo sociálnom statuse. Obeťami bývajú tí najzraniteľnejší, deti, ktoré to nevedia ani pomenovať a málokedy na to upozornia. Preto je dôležité o tomto jave hovoriť, aby ho širšia verejnosť poznala,“ povedala Gúcka a dodala, že syndróm CAN môže mať rôzne formy - patrí k nim fyzické, psychické i sexuálne zneužívanie, či šikana.

Celú tlačovú besedu si môžete pozrieť v nasledujúcom videu: 

Lekárka Daniela Šandorová z Kliniky detskej chirurgie DFNsP vraví, že najjednoduchšie je odhaliť fyzicky týrané deti. Keď majú lekári podozrenie na syndróm CAN, snažia sa vyšetriť dieťa čo najkomplexnejšie. „Ukázalo sa, že okrem viditeľných poranení je dôležité hľadať aj tie skryté, napríklad zlomeniny v rôznom štádiu hojenia, ktoré nikdy neboli vyšetrené a nie je známe, ako vznikli,“ uviedla Šandorová, podľa ktorej sú pre týrané deti typické i zlomeniny dlhých kostí a hrudníka. Okrem detí so skrytými poraneniami privážajú na kliniku často i deti, na ktorých je týranie evidentné na prvý pohľad. „Majú mnohopočetné modriny na viacerých oblastiach tela, otlačky predmetov, ktorými bolo dieťa udierané, stopy po hasení cigariet či vytrhané vlasy,“ povedala Šándorová.

​Vyše 73 percent detí prichádza s poranením hlavy, takmer deväť percent s poranenými končatinami, sedem a pol percenta má zranený hrudník alebo brucho a tri percenta detí prijmú do nemocnice s poranením genitálií.

​Najohrozenejšou skupinou sú novorodenci a dojčatá, ktoré tvoria viac než 31 percent týraných detí. Za nimi nasledujú batoľatá (24 percent), deti v školskom veku (19,5 percenta), predškoláci (13,5 percenta) a adolescenti (12 percent). Podľa Šandorovej je medzi týranými deťmi približne 52 percent dievčat.

Prednostka Kliniky detskej psychiatrie DFNsP Jana Trebatická pripomína, že psychiatrickú liečbu podstupujú psychicky, fyzicky či sexuálne zneužité deti, pretože na detskej psychike sa môžu odraziť akékoľvek formy týrania. Trebatická odporúča všímať si zmeny správania sa a nálady.

Psychicky týrané deti môžu byť úzkostlivé, bojazlivé, podráždené, plačlivé, a to bez zdanlivého dôvodu, výnimkou nie je ani sebadeštruktívne správanie. V takýchto prípadoch je potrebné dieťaťu veriť a zabezpečiť mu potrebnú ochranu. Dôležité je deti netraumatizovať opakovaným vyšetrovaním a vypočúvaním, preto treba klásť dôraz na dôsledné zdokumentovanie každého prípadu.