Výročie sovietskej invázie si pripomenuli politici, diplomati aj politickí väzni

BRATISLAVA / V noci z nedele na pondelok pred 49 rokmi prekročili československé hranice vojská štyroch krajín varšavskej zmluvy, pod ruským vedením. Našu krajinu obsadilo takmer pol milióna cudzích vojakov, mnohí z nich tu potom zostali ďalšie dve desaťročia. Zbrane vojakov takzvanej bratskej pomoci zabili viac ako 100 našich občanov. V pondelok si pripomíname aj ich zbytočnú smrť.

Zahraniční diplomati, politici, ako aj zástupcovia Konfederácie politických väzňov Slovenska si dnes pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave pripomenuli 49-výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa. Spolu so zástupcami prezidentskej Čestnej stráže tiež položili vence k pamätnej tabuli, ktorá pripomína tri osoby, ktoré zabili okupačné vojská.

Podľa predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka invázia dokazuje, že komunistický režim je nereformovateľný. Obrodný proces z prvej polovice roku 1968 podľa neho priniesol napríklad väčšiu slobodu prejavu, lepšie vzťahy s cirkvami, súdne rehabilitácie alebo možnosť cestovať do zahraničia. "Doktríny ako vláda jednej strany alebo priateľstvo so Sovietskym zväzom však ostali," uviedol s tým, že aj spomínané reformy prekážali tvrdému jadru, ktoré predstavoval napríklad Vasiľ Biľak. Osoby okolo neho stáli aj za tzv. pozývacím listom, ktorým ZSSR obhajoval inváziu. Podľa Krajňáka v súčasnej dobe navštevujú pamätníky totalitných režimov aj nacisti a komunisti. "Myslia si, že stačí bojovať proti jednej totalite a druhú môžu vyznávať," uviedol.

Za slobodu a demokraciu treba stále bojovať, pretože nie sú zadarmo a nie sú samozrejmosť. "To isté sa stalo aj pred 49 rokmi, že sme mali nádej na slobodnejší a demokratickejší svet. O túto nádej sme veľmi rýchlo prišli. Dnes asi tá hrozba nespočíva v tankoch, ale keď sa pozrieme na sociálne siete, tak vidíme, že mladá generácia si hrozby mnohokrát neuvedomuje," povedala v pondelok ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pri pamätnej tabuli venovanej Petrovi Legnerovi, jednej z obetí vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, na budove starej pošty na bratislavskom Námestí SNP. Veniec k pamätnej tabuli položila spolu s poslancami NR SR za Most-Híd Františkom Šebejom a Petrom Kresákom.