Pri Pamätníku obetiam holokaustu vzdali hold obetiam rasového násilia

BRATISLAVA / Slováci si v sobotu 9. septembra pripomenú Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Predseda vlády Robert Fico, členovia vlády SR a veľvyslanci viacerých krajín pri tejto príležitosti položením vencov pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave vzdali hold všetkým obetiam.

Premiér Robert Fico, ktorý nad pietnou spomienkou prevzal záštitu, si obete holokaustu uctil položením venca a napokon pre neodkladné pracovné povinnosti s príhovorom nevystúpil.

Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan mu poďakoval a dodal, že ostane v histórii zapísaný ako "krstný otec pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Židovská katastrofa bola otrasná skúsenosť, bola to najväčšia masová vražda v dejinách. Musíme ukázať, že to bola skúsenosť ľudstva, nielen židovská skúsenosť. Tí za ňu len draho zaplatili. Musíme ukázať a ukazovať, že nacizmus niekde vznikol, odniekiaľ prišiel a nezmizol do neznáma," povedal Mešťan a položil si rečnícku otázku, či sa holokaust môže opakovať. "Odpovedám áno. Nie v rovnakom meradle, na rovnakých miestach a s tými istým ľuďmi. Čokoľvek sa v histórii udialo, môže sa stať znova,“ uviedol riaditeľ múzea.

V mene preživších sa na dnešnej pietnej spomienke prihovorila rodená Bratislavčanka Chava Schelach. "Nemala som ani deväť rokov, keď ma ako malú Evu Majerovú označili prívlastkom ,nepotrebná‘. To bol akt, ktorý ma odsúdil na smrť," povedala pamätníčka holokaustu a dodala, že jej jediným zločinom bolo jej náboženské presvedčenie.

Chava Schelach bola prevezená do koncentračneho tábora Bergen-Belsen a na rozdiel od jeden a pol milióna židovských detí a 45 členov svojej rodiny mala to šťastie, že prežila. "Otec by bol spokojný, že som tu, a myslím, že by poprosil, aby som za všetkých povedala, že neexistuje odpustenie za najväčší zločin v dejinách ľudstva. Človek nemôže byť vždy hrdinom, ale vždy môže byť človekom," povedala Chava Schelach a dodala, že pamätníci holokaustu majú ťažké posolstvo - žiť napriek všetkému.

Tento rok uplynie 76 rokov odkedy vláda tzv. prvého slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku.

Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.