Nevyliečiteľné chorého syna museli dať do ústavu, kvôli tomu prišli o príjem

SABINOV / Prípad Michala z Ražnian na východe Slovenska má, napriek neľahkému osudu a zákernej nevyliečiteľnej chorobe, aj pozitívne správy. Po prebratí z kómy sa vrátil z nemocnice domov. Starostlivosť o neho je už odvtedy náročnejšia. Jeho mama ako opatrovníčka prebdela celé noci. Napokon sa pre Michala podarilo nájsť miesto v špecializovanom zariadení.

Nikto už ani nedúfal, že sa z bdelej kómy preberie. Predtým, ako do kómy upadol, sa napriek ťažkostiam, ktoré mu Huntingtonova choroba spôsobila, usmieval na celý svet. Po návrate z nemocnice doma ostať nemohol. Jeho mama by to už nezvládla. "Je to zázrak, že sa prebral," hovorí Michalov otec Peter Futej.

Po všetkých peripetiách a potom keď si už rodičia mysleli, že prišlo to najhoršie, sa pre Michala podarilo nájsť miesto v prešovskom Centre sociálnych služieb. Rodičia chodia do tohto centra každý deň, nevynechali ani jednu návštevu.

Najradšej by si ho vzali domov, no jeho stav si už vyžaduje 24 hodinovú opateru. Napriek tomu, že to s chorobou nemali ľahké, Michal im doma chýba.

Bez peňazí

"Veru, že chýba. Každý večer, každé ráno manželka volá," hovorí Michalov otec. Smutný osud občas prinesie aj milé prekvapenia. Keď sa Michalovi rodičia boli pozrieť na voľné miesto preňho, v Centre sociálnych služieb jeho mame ponúkli prácu.

"Prekvapilo ma, že potrebujú ošetrovateľky. Prihlásila som sa na rekvalifikačný kurz. Aby mi ho preplatili, musím byť tri mesiace v evidencii. Ale toľko asi čakať nemôžem, nechcem čakať," dodáva Michalova mama Alžbeta Futejová.

Bude si ho musieť sama zaplatiť. Teraz to pre nich ľahké nebude. Tým, že Michal skončil v domove sociálnych služieb - ona ako mama a opatrovníčka prišla nielen o opatrovateľský príspevok ale v podstate o prácu a svoj jediný príjem. "Ja som úplne bez príjmu, nemám nárok ani podporu nič vôbec," dodáva.