Preťažené deti a nahnevaní rodičia. Niektoré školy to s domácimi úlohami preháňajú

BRATISLAVA / Spor o to, aký dlhý má byť školský deň, vedú odborníci, učitelia a zrejme aj deti. Nejde pritom o dĺžku vyučovacej hodiny, tú stanovuje zákon. Ide o čas, ktorý majú deti tráviť školskými povinnosťami po skončení vyučovania písaním úloh a prípravou na druhý deň.

Niektorí rodičia si myslia, že nie je normálne, aby len pri matematike zapísali dve plné strany a potom ich ďalšie tri čakali zo slovenčiny. Nehovoriac o rôznych ďalších projektoch. Reč je pritom stále len o žiakoch 1. stupňa. Koľko času by teda deti mali stráviť nad úlohami? "Domáce úlohy by mali mať len opakovací alebo utvrdzujúci charakter, tzn. každý predmet si môže v pohode prejsť svojím tempom. Nemalo by to byť o tom, že sa majú učiť niečo navyše, ani si dopĺňať informácie," hovorí školsky psychológ Michal Hacaj. 

Ideálny čas, ktorý by dieťa malo stráviť nad úlohami, je značne kratší, ako sú skúsenosti mnohých rodičov. "Pri nižšom stupni ZŠ maximálne pol až trištvrte hodina, deti z druhého stupňa a stredoškoláci do hodiny a pol," myslí si Hacaj.

Priama úmera medzi tým, že čím viac času strávi dieťa nad úlohami, tým bude mať lepšie výsledky v škole je individuálna. Môže to byť aj kontraproduktívne. "Môže nastať aj také nechutenstvo. Efektívnejšie je dať 3 - 4 príklady, keď si dieťa ich môže viackrát prepočítať, pochopiť ten systém, ako sa to počíta, a nie ísť na kvantitu, že mám vypočítať 2 strany príkladov len preto, aby boli vypočítané," hovorí Hacaj.

Niektoré školy hovoria, že sa snažia deti moc doma netrápiť. Na bratislavskej Kolibe majú dokonca jeden deň v týždni bez úloh. "V stredy z hľadiska psychohygieny deťom písomné domáce úlohy nedávame, aby načerpali trošku sily," hovorí Zdenka Petrovičová, učiteľka 1. stupňa na ZŠ Jeséniova.  "Treba zohľadniť aj to, že deti potrebujú mať detstvo, potrebujú sa hrať s kamarátmi, neprehlcovať ich zaťažením doma," dodáva Hacaj. 

Niekedy sú to však práve rodičia, ktorí na úlohách pre deti trvajú. Takú skúsenosť majú na ZŠ Ostredkova v Bratislave. "V škole sa nič nerobí, nič sa neučia, ani úlohy nedostávajú, čo je toto za školu - nám hovoria niektorí rodičia. Z jedného extrému do druhého. Treba nájsť zlatú strednú cestu. Sú zadania, na ktoré je viac času, ale dávať ich zo dňa na deň - to sú úlohy pre rodičov," hovorí riaditeľka ZŠ Ostredkova, Erika Drgoňová.

Úlohy preťaženým deťom napokon neraz robia rodičia.  Tí prídu domov z práce a namiesto oddychu neskoro večer sedia hodiny nad zadaniami a komplikovanými projektmi. "Sama som na to citlivá a alergická a mojim pedagógom hovorím, aby naozaj zvážili tieto domáce úlohy pre rodičov, lebo tak to je," hovorí Drgoňová. "Deti by mali mať na projekty dosť času, mali by byť vedené, aby ich robili samy. Učiteľ napokon aj tak vidí, či to robilo dieťa alebo niekto iný. A radšej aj nedokonalý projekt ako niečo na úrovni vysokoškoláka," myslí si Hacaj.