Sloboda prejavu verzus potláčanie ľudských práv. Extrémisti sa hýbu na hrane zákona

SABINOV / Dvanásť ľudí zadržala švédska polícia počas demonštrácie pravicových radikálov v Göteborgu. S extrémizmom bojuje polícia nielen vo svete, ale aj u nás. Starostovia a primátori majú k dispozícii aj špeciálnu brožúru od ministerstva vnútra. Tá by im mala pomôcť akékoľvek zhromaždenie ľahšie analyzovať a v krajnom prípade rázne zakročiť.

Čo majú spoločné mestá ako Brezno, Nové Zámky, Púchov, Piešťany, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou či Sabinov ? Vo všetkých samospráva za posledný rok a pol zatrhla verejné zhromaždenia extrémistickej skupine či parlamentnej ľudovej strane Naše Slovensko. Primátor Sabinova jedno takéto stretnutie zakázal a to tri dni predtým, ako sa malo uskutočniť.

"Nerád by som to spomínal, lebo my sme radi, že to máme za sebou," tvrdí primátor Sabinova Peter Molčan. Rovnako ako on, aj iní jeho kolegovia zo samospráv sa ocitli v podobnej či rovnakej situácii. Na jednej strane právo na zhromaždenie či slobodu prejavu, a na strane druhej, extrémistické skupiny či prívrženci nepriateľskej ideológie potláčajúcej základné ľudské práva. 

"Nikdy taká vec nie je jednoduchá, pretože hranica toho povolenia je veľmi krehká. My nikdy nevieme ako to môže dopadnúť," potvrdil Molčan. 

Pomôckou má byť brožúra

"Všetci extrémisti sú v poslednej dobe sofistikovanejší a snažia sa ísť vyslovene na hrane zákona tak, aby neprepadli cez tú časť trestného zákona," myslí si aj minister vnútra Robert Kaliňák. Typickým príkladom povolenia dvoch zhromaždení, ktoré sa vymklo samospráve z rúk je z roku 2015 v Bratislave, kedy došlo k stretu odporcov islamizácie so skupinou opačného názoru. Situácia zašla až tak ďaleko, že polícia musela chrániť arabskú rodinu, navyše vyčíňanie extrémistov zasiahlo aj do cyklistických pretekov.

"Ja som dodnes šokovaný, že to povolili. Proste pre mňa je to neakceptovateľné," vyhlásil minister vnútra. Akýmsi návodom, ako postupovať pri verejných zhromaždeniach, ako ich zanalyzovať a kedy zakázať, mala byť brožúra z dielne Ministerstva vnútra, ktorú samosprávam distribuovalo Združenie miest a obcí Slovenska.

Brožúra obsahuje aj kalendár 23 rizikových dní, zväčša súvisiacich s neonacizmom. Našou snahou bolo inšpirovať samosprávy k tomu, aby sa verejné zhromaždenia obyvateľov nestali nástrojom na prezentáciu a stretnutia extrémistov. 

Podľa právnika a experta na extrémizmus, polícia v poslednej dobe koná v tejto oblasti oveľa razantnejšie než v minulosti. "Prejavy, ktoré v minulosti prechádzali akoby mlčaním, alebo páchatelia mali dojem beztrestnosti, tak dnes sa po nich ide," vníma zmenu aj právnik Daniel Milo. 

A to najmä vďaka spolupráci medzi Úradom špeciálnej prokuratúry, Špeciálnym trestným súdom a tento rok vzniknutou Národnou jednotkou boja proti terorizmu a extrémizmu. "Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru eviduje aktuálne 202 prípadov trestných činov extrémizmu, pričom obvinenie bolo zatiaľ vznesené v 30 prípadoch," doplnil policajný hovorca Martin Wäldl.