Arpád Soltész z TV JOJ napísal drsný román z 90. rokov

SLOVENSKO / Koniec zlatých deväťdesiatych rokov, divoký východ Slovenska. Je po voľbách, Mečiar skončil, Lexa je na úteku, siskári horúčkovito skartujú spisy aj svedkov. Robo Holub je dávno po smrti, Miki Černák sedí v base, Žaluďa práve zastrelili. Práve do tohto obdobia zasadil svoju prvú knihu politický komentátor spravodajského portálu TV JOJ - noviny.sk Arpád Soltész. Volá sa Mäso - Vtedy na východe.

Kniha Mäso je román, nie literatúrou faktu. "Je to fikcia, je tu fabulácia, ktorá je inšpirovaná skutočnými udalosťami. O niektorých som aj písal. Ale sú pretavené do nového celku a nesúvisí to so žiadnou realitou," hovorí Arpád Soltész o svojej prvej knihe.

Ako pripomína autor, ľudia už v knihe spoznávajú kdekoho možného, ale väčšinou nie toho, koho autor myslel pri písaní. "Ako hovorí jedna z románových postáv: Jedna vec je niečo vedieť, iná vec je to dokázať. A úplne iné je vedieť to dokázať pred slovenským súdom. Práve preto niektoré príbehy nikdy neboli napísané," vysvetľuje politický komentátor.

Zaujímavé je, že v knihe nie je ani jedna vyslovene kladná postava. Autor to vysvetľuje tým, že žiadny človek nie je len dobrý alebo len zlý. Na druhej strane je v knihe aj veľmi málo negatívnych postáv - aj tie najviac negatívne postavy majú aspoň jednu pozitívnu črtu.

Hra s pamäťou

Kniha vznikla s veľkým časovým odstupom, keďže jej dej sa odohráva v 90. rokoch. "Pri písaní som používal svoj súkromný archív a sám som bol prekvapený, ako sa s človekom zahráva jeho pamäť," dodáva Arpád Soltész.

Obsah knihy

Miki Miko, policajt s metódami gangstra, a Pali Schlesinger, novinár bez pudu sebazáchovy, sa pokúšajú robiť svoju prácu. Hľadajú pravdu. Alebo aspoň takú jej verziu, ktorá by sa dala dokázať pred súdom. Proti sebe majú tri najväčšie zločinecké skupiny svojej doby – políciu, justíciu a tajnú službu. Občas aj mafiu, ale tá aspoň hrá podľa pravidiel. Väčšinou neuspejú, no vedia, že sú vo vojne, ktorá sa nedá vyhrať, len bojovať. Vždy to brali profesionálne. Až doteraz. S Nikou sa to stalo osobným.

Nika. Sedemnásťročná stopárka, ktorú uniesli, znásilnili a plánovali predať do Kosova. Na prostitúciu alebo na orgány, čokoľvek si zákazník praje. Nastúpila do nesprávneho auta. Chyba, za aké sa platí životom. Miko so Schlesingerom vedia, že to nemôže dopadnúť dobre. Nevadí. Musia zariadiť, aby to nedopadlo zle pre Niku. Zatiaľ ju ukrývajú na konci sveta.

Pozrite si reportáž z krstu knihy Mäso - Vtedy na východe:

​Ultima Thule. Luxusný hotel pri ukrajinskej hranici, na konci cesty v lese plnom mŕtvol. Okrem majiteľov a personálu v ňom nebýva nikto. Miešajú v ňom tie najchutnešie drinky, najúčinnejšie jedy a najsilnejšie výbušniny.

Ak po vás ide mafia a zákon na vás kašle, v Ultima Thule ste vítaní. Ak vás uznajú hodným, Igor vám namieša Hemingwayov kokteil - Smrť popoludní - a porozpráva vám pár divokých historiek. Väčšina tých príbehov sa stala. Aj ten, ktorý držíte v ruke. Trocha inak. Možno niekomu inému. Na inom mieste. Ale sú pravdivé, hoci Igor by ich určite nechcel opakovať pod prísahou. Lebo vedieť nie je to isté, ako vedieť dokázať.