Beh po stopách Wetzlera a Vrbu. Mužov, ktorí utiekli z Auschwitzu do Žiliny

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Pomôcť alebo nepomôcť neznámemu v ťažkostiach? To je jedna z kľúčových otázok filmu, ktorého nakrúcanie bolo náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky. Šiesti muži sa rozhodli zabehnúť 170 kilometrov. No zhodne tvrdia, že samotná vzdialenosť, ktorá sa pre bežného nebežiaceho človeka zdá nemožná, nebolo to najťažšie, čo podstúpili.

Film sprevádza šiestich bežcov, ktorí si prešli trasu, ktorou Rudolf Vrba (vlastným menom Walter Rosenberg) a Alfréd Wetzler utiekli z Auschwitzu a dostali sa do Žiliny. Alfréd Wetzler sa pritom do Auschwitzu dostal z tábora v Seredi.

"Začali sme dva dni predtým tu v Seredi, pozreli si miesto, odkiaľ deportovali Wetzlera, potom sme išli po koľajniciach, kadiaľ išli deportácie do Auschwitzu Poľska," hovorí Viliam Bendík producent a režisér filmu.

"Útek bol jedinečný aj z toho hľadiska, že obaja si nielen chceli zachrániť životy, ale aj informovať verejnosť o tom, čo sa deje v Auschwitzi," uviedol Matej Beránek, zástupca vedúceho múzea holokaustu v Seredi. "V tom období žilo na území Maďarska takmer 1 milión Židov, ich čakali deportácie," povedal vedúci múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

Správa Wetzlera a Vrbu spísaná v Žiline bola prvým verejným odhalením hrôz v Osvienčime a nebolo jednoduché jej uveriť. "Ja som mal asi najväčšiu krízu deň predtým v tábore. Odbehnúť 170 kilometrov fyzicky pre bežca, ktorý má množstvo takýchto behov odbehnutých, nie je až taký problém, ako navštíviť tábor a následne sa rozbehnúť. Skoro vôbec som nespal," priznáva sa jeden z bežcov Peter Brestovanský.

"Boli tam zhoršené podmienky, aj snežilo... sme sa báli čo nás v horách počká. Počkalo nás to isté čo Wetzlera a Vrbu, mali sneh, ľad," dodáva ďalší bežec, autor námetu filmu Martin Urbaník. Toto čo oni urobili, s vypätím vlastných fyzických síl a srdca je čin hodný hrdinov. "Jedna slečna, ktorá to videla, to hodnotila slovami, že nemôžete si myslieť, že uchráni vaše deti ten, komu nevadí vraždenie iných detí," povedal Korčok.

Bežcov vari najviac oslovilo hrdinstvo Ondreja Čaneckého, jednoduchého sedliaka z obce Skalité, ktorý bez zaváhania pomohol dvom neznámym na úteku.

"V tej dobe za takéto niečo hrozila smrť, keby vám na to prišli, zastrelia vás aj celú rodinu," vysvetľuje Bendík. Čoskoro by mal byť ocenený vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi.