Uctiť si zosnulých ľudia nešli len na cintoríny, ale aj ku krajniciam ciest

BRATISLAVA / V Deň pamiatky zosnulých kroky mnohých smerovali nielen na cintoríny, ale aj na krajnice ciest. K miestam, kde pri tragických dopravných nehodách vyhasli ľudské životy. Na Slovensku ich je, žiaľ, neúrekom. Správcov ciest ale tieto pamätníky netešia.

Kríže a pomníky pri cestách – prejav smútku pozostalých obetí dopravných nehôd sa u nás rozšírili v posledných desaťročiach. Napriek tomu nejde o novodobý fenomén.

Vtedy pomníky obetiam nehôd stavali len zámožnejší a zvyčajne boli sakrálneho charakteru. Novodobé prícestné pamätníky sa rokmi menia a mnohé v priebehu desaťročí už aj zmizli. Keď sa bolesť utíši, pozostalí menej často pociťujú potrebu návštevy takýchto miest. "Tam postavia kríž a potom neskôr aj pomníky, najstarší pomník, čo som zdokumentovala pochádza z konca 70. rokov minulého storočia," vraví Ilona L. Juhász, autorka knihy o krížoch a pomníkoch pri cestách. 

Okrem kahancov, kvetín miesta tragédií označujú aj drevené či kovové kríže, ale pribúdajú aj pomníky z mramoru či kameňa. "Aj výzdoba týchto pomníkov sa mení počas roka, napríklad pri kríži jedného malého chlapčeka som našla aj cukrík, aj detskú výživu," dodáva Juhász. Tieto pamätníky sa ale nepáčia správcom ciest. "Postavenie stavby pietneho charakteru považujeme za čiernu stavbu. Akákoľvek činnosť v ochrannom pásme cesty podlieha osobitnému povoleniu. Komplikujú údržbu ciest , môžu mať vplyv na závažnosť prípadnej dopravnej nehody a je naopak snahou správcu komunikácie takéto prekážky odstraňovať," uvádza Lucia Karelová, hovorkyňa správy ciest.