Ako získať občianstvo? Napríklad aj obsahom textu v slovenčine

BRATISLAVA / Každý príslušník cudzieho štátu má možnosť požiadať o slovenské občianstvo. Na to, aby ho dostal, musí spĺňať zákonom stanovené podmienky.

Štátne občianstvo získava dieťa už narodením, no aj to má svoje určité pravidlá. Nezáleží napríklad na tom, kde sa dieťa narodí, ale komu sa narodí. Ak je aspoň jeden z rodičov občan našej krajiny, dieťa môže mať slovenské občianstvo. Platí to aj pre dieťa narodené u nás dvom cudzincom, ktoré však nebude mať občianstvo po svojich rodičoch. Ak ide o cudzích štátnych príslušníkov, aj oni sa môžu stať občanmi Slovenskej republiky. Len ide o komplikovaný proces.

Požiadať o slovenské štátne občianstvo môže ktorýkoľvek cudzinec. Dôležité je, aby už pri žiadaní spĺňal viaceré podmienky, a to je napríklad niekoľkoročný pobyt v našej krajine.

"Štátne občianstvo sa môže udeliť žiadateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, ale musí mať trvalý pobyt na území SR osem rokov," povedal hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov. Ak uzatvoria manželstvo so slovenským občanom, platí pre nich výnimka a požiadať o občianstvo môžu už po piatich rokoch, v prípade udeleného azylu sú to dokonca len štyri roky. V každom prípade platia ale ďalšie kritéria.

"Taktiež musí hradiť sociálne poistenie alebo mať iné výdavky, ktoré prispievajú do štátneho rozpočtu, taktiež nesmie byť trestne stíhaný, nesmie byť ani právoplatne odsúdený v minulosti, takže musí byť bezúhonný," dodáva Lazarov. Pre udelenie občianstva musí cudzinec absolvovať aj skúšky zo slovenského jazyka a všeobecného rozhľadu pred trojčlennou komisiou. Okrem ústneho pohovoru musí prečítať text, napríklad z tlače a napísať v slovenčine jeho obsah.

Od začiatku roka dostalo slovenské štátne občianstvo 565 cudzincov žijúcich u nás. To však ešte neznamená, že sa automaticky stávajú Slovákmi. Dôležitá je totiž aj ich národnosť.

Národnosť totiž určuje, k akému etniku alebo skupine ľudí sa hlásime. "Národnosť má vždy spoločné územie, má svoj ekonomický život, má minimálne literárny jazyk, má niektoré osobitosti kultúry a psychiky a má spoločné pomenovanie," povedala historička Katarína Nádaská. Lenže národnosť je osobnou vecou každého z nás, je dobrovoľná a nikoho nemožno nútiť hlásiť sa k nejakej národnosti. Ak Čech, ktorý žije viac ako 20 rokov na Slovensku, cíti, že viac zapadá do našej kultúry, môže sa hlásiť k slovenskej národnosti.

"Je to vnútorný pocit človeka, čiže keď ten človek je nejakej inej národnosti, ale rozhodne sa chce byť Slovákom, tak samozrejme sa k tomu môže dobrovoľne prihlásiť," dodáva Nádaská.