Západný svet si vlčími makmi pripomenie vojnových veteránov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Deň vojnových veteránov si pripomína nielen bývalých vojakov, slúžiacich počas svetových vojen, ale aj ľudí, ktorí zažili hrôzy vojny. So symbolom tohto dňa sa spája smutný príbeh vojenského lekára, ktorý o ňom napísal báseň priamo na bojisku.
"Deň vojnových veteránov má vzdať hold ľuďom, ktorí trpeli počas prvej svetovej vojny a tiež ľuďom, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení do druhej svetovej vojny," uviedla Sandra Polovková, riaditeľka organizácie Post Bellum.
Netýka sa to iba ľudí, ktorí sa zapojili do bojov druhej svetovej vojny, ale vojen vo všeobecnosti, pretože ľudstvo je nepoučiteľné a bojuje sa takmer neustále. Dátum 11.11. nie je náhodný, práve v tento deň v roku 1918 o 11. hodine svetové mocnosti podpísali dohodu, ktorou sa oficiálne skončila prvá svetová vojna. Aj preto majú tieto symboly červeného maku občas aj takýto zelený lístok. Mal by byť natočený tak, aby ukazovali približne na jedenástu hodinu.
Veľmi zaujímavý je aj pôvod tohto symbolu. Odvíja sa od básne vojenského lekára, ktorý ju napísal priamo na bojisku, keď márne hľadal niekoho, kto masaker prežil.
V súčasnosti už veteráni prvej svetovej vojny nežijú, veď na budúci rok od jej skončenia uplynie sto rokov. Pomaly opúšťajú tento svet aj tí, ktorí bojovali proti zlu v druhej svetovej vojne. Účastníkom bojov druhej svetovej vojny bol aj Milan Píka. U svojho otca, slávneho československého generála Heliodora Píku si doslova vyprosil, aby mohol ísť bojovať. Do Británie sa dostal keď mal len 16 rokov. V kráľovstvom letectve potom slúžil v pozemnom personálne a podieľal sa na bitke o Britániu.
Súčasťou dňa vojnových veteránov nebudú len červené maky, ale aj verejná zbierka. "Post Bellum dokumentuje príbehy 20. storočia, čiže celý výnos verejnej zbierky poputuje na to, aby sme mohli dokumentovať a prinášať príbehy ľuďom," uviedla Polovková.
Tie príbehy sú samozrejme dostupné pre každého. Zhromažďujú sa na internetovej stránke memoryofnations.eu.