Genetika prekvapila. Testy preukázali, aké percento Slovákov má slovanský pôvod

BRNO / V Česku je podľa najnovších výskumov Masarykovej univerzity, iba jedna tretina obyvateľov s genetickou líniou typickou pre takzvané slovanské národy. Najviac ich je na moravskom Slovácku, ktoré veľmi pravdepodobne kolonizovali bývalí obyvatelia dnešného Slovenska. Z akej časti sme teda my, Slováci, vlastne Slovania?

Rozsiahly genetický výskum tzv. haploskupín v Česku ukázal, že otcovská línia R1a, typická pre východ Európy, je síce najsilnejšou skupinou, ale nie väčšinovou. "V Českej republike je okolo 35 percent. Tá skupina R1a je dominantná v štátoch osídlených Slovanmi v ranom stredoveku," hovorí historik Filozofickej fakulty MU Martin Kotačka. Nebyť južnej Moravy, to percento by bolo ešte menšie. Výskum ukázal, že tzv. moravské Slovácko má blízko k Slovákom nielen nárečím, ale aj pôvodom. "Južná Morava je geneticky oveľa bližšia k Slovensku, ako k zvyšku Česka," potvrdzuje Kotačka.

Druhou najsilnejšou skupinou, ktorá pokrýva asi jednu štvrtinu obyvateľov Česka, je haploskupina R1b. Tá patrí k otcovskej línii typickej pre západnú Európu. Zvyšok sú línie južanské, severské, balkánske, ale aj celkom exotické. "Pri Moravskej bráne je niekoľko profilových skupín N, čo je haploskupina sibírska," prekvapuje Kotačka. Nájdu sa tu uj línie praotcov z Pruska, Grécka, Turecka, Chorvátska, Fínska alebo Švédska.

V porovnaní s Českou republikou má oveľa viac obyvateľov Slovenska chromozóm typický pre slovanské krajiny. Napriek tomu sme nedosiahli nadpolovičnú väčšinu. "U nás je to 40 percent, je to viac, lebo táto línia je rozšírená vo východnej Európe," hovorí Marián Baldovič, genetik Prírodovedeckej fakulty UK.

Polovicu tejto haploskupiny dosiahlo Rusko a Bielorusko, výnimočne prekročilo nad polovicu iba Poľsko a Ukrajina, ktorá má 60 percent. Západoeurópske korene má u nás takmer štvrtina obyvateľov podobne ako v Česku, v Maďarsku, v Rakúsku či v Rumunsku. "Predpokladá sa, že to má súvis s domestikáciou koňa pre R1a a hovädzieho dobytka pre populáciu R1b," hovorí Baldovič.

Tieto dve skupiny sú najpočetnejšie, ale Európa má rovnako životaschopnú celú desiatku haploskupín. S malými rozdielmi, ale rovnaké zastúpenie ďalších haploskupín, máme nielen s Českom, ale aj s Maďarskom a Rakúskom. Jazyk, kultúra a národnosť s tým teda veľa spoločného nemá. "Na individuálnej úrovni nájdeme dramatické rozdiely, v rámci populácie sa však stierajú," hovorí Baldovič.

Kultúra, výchova, ekonomika či spoločenské zriadenie, má výraznejší vplyv na schopnosti a mentalitu ako haploskupina. Ak by tak bolo, potom by slovanskejšími Slovanmi museli byť obyvatelia Kirgistanu či Afganistanu, ako Srbi alebo Bulhari.