TEST: Čítanie s porozumením je alfou a omegou toho, čo z detí vyrastie

BRATISLAVA / Národný ústav certifikovaných meraní zverejnil prvé výsledky testovania PIRLS 2016. Teda toho, ako vedia naši štvrtáci čítať s porozumením.

Už sme si zvykli, že pri medzinárodnom testovaní vedomostí a zručností našich žiakov, nesiahame na prvé priečky. V tom poslednom sme vôbec nedopadli zle. V porovnaní s krajinami OECD sme skončili iba kúsok pod európskym priemerom. Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli aj žiaci z Rakúska, Nemecka, Izraela a Portugalska. Na štúdii PIRLS 2016 sa zúčastnilo 24 krajín EÚ a 28 krajín OECD.

Čítanie je základom pre pochopenie matematiky, prírodných vied, ale rozvíja aj sociálne zručnosti. Odborníkov preto vôbec neprekvapilo, že na úplnom vrchole rebríčka sa umiestnilo Rusko a Singapur, teda krajiny, o ktorých je známe, že veľmi dbajú na vzdelanie budúcich generácií. Pretože chcú mať špičkových odborníkov aj vedcov.

Ukážkové úlohy z testovania štvrtákov nájdete TU.

​Slovensko sa už po štvrtýkrát zapojilo do medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka základných škôl. Na testovaní PIRLS 2016 sa zúčastnilo celkovo 340 000 žiakov, 330 000 rodičov, 16 000 učiteľov a 12 000 škôl zo 60 krajín celého sveta. Na Slovensku sa do testovania zapojilo 220 základných škôl, 5 451 žiakov, 334 učiteľov týchto žiakov, 220 riaditeľov škôl a cca 5 300 rodičov testovaných žiakov.

Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Ivana Pichaničová, potvrdila situáciu: "Štúdia hodnotila najmä to, či deti rozumejú textom, ktoré čítajú, ako s nimi ďalej pracujú, ale aj to, aké texty a knihy ich zaujímajú, či čítajú s radosťou a tak ďalej."

Priemerný vek testovaných žiakov bol 10,4 roka. Slovenskí žiaci 4. ročníka základných škôl dosiahli lepší výsledok (535 bodov), ako je priemer PIRLS (500 bodov). Výsledok Slovenska je porovnateľný s priemerom krajín EÚ (540 bodov), ale zároveň nižší ako priemer krajín OECD (541 bodov).

Trend úrovne čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov je pozitívny – rastúci v porovnaní s prvým cyklom v roku 2001. V priebehu pätnástich rokov (2001 – 2016) sme sa na škále PIRLS posunuli o 17 bodov, čo je štatisticky významný nárast. Najvýraznejší nárast (13 bodov) nastal medzi testovaním v roku 2001 a 2006.

Za rizikovú skupinu sú považovaní žiaci, ktorí nedosiahli priemernú úroveň v čítaní. Túto skupinu predstavuje približne 19 percent žiakov 4. ročníka základnej školy.

Najvyššiu úroveň v čítaní v PIRLS 2016 dosiahlo u nás 10 percent žiakov. Nedosahujeme však hranicu 12 percent priemeru krajín EÚ a OECD v tejto úrovni. Z hľadiska porovnania výsledkov chlapcov a dievčat môžeme konštatovať, že tak ako vo väčšine zúčastnených krajín, aj u nás dievčatá dosiahli významne lepší výsledok v čítaní v každom cykle štúdie PIRLS v porovnaní s chlapcami. Na Slovensku dosahujú dievčatá o 9 bodov vyššie skóre ako chlapci.​

Predmetom výskumu boli aj faktory, ktoré ovplyvňujú úspešnosť žiakov v čitateľskej gramotnosti.

Nikoho asi neprekvapí, že najlepšie dopadli deti, ktoré si doma pravidelne čítajú s rodičmi, učia sa rôzne pesničky, príslovia, porekadlá, alebo vianočné vinše.

noviny.sk

​Domáce a školské prostredie žiakov

V PIRLS 2016 sa potvrdzuje, že na výsledky žiakov v čitateľskej gramotnosti pozitívne vplývajú predškolské stimulujúce čitateľské aktivity v rodine. Výkon žiakov, ktorých rodičia v dotazníku uviedli, že so svojím dieťaťom robili často rozvíjajúce aktivity, bol významne vyšší v porovnaní s ostatnými žiakmi.Výsledky tiež ukazujú na pozitívnu súvislosť medzi vzťahom k čítaniu rodičov a ich detí. Vzťah rodičov k čítaniu má súvislosť aj s výkonom ich detí v čítaní. 

Opakovane sa v štúdii PIRLS potvrdzuje pozitívna súvislosť medzi dĺžkou navštevovania predškolského zariadenia a výkonom žiakov v čítaní. Čím dlhšie deti navštevovali predškolské zariadenie (3 roky a viac), tým lepšie výsledky v čítaní dosiahli. V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali najvýraznejšie zhoršenie výsledkov v teste u žiakov, ktorí vôbec nenavštevovali predškolské zariadenie.

Socio-ekonomické a kultúrne zázemie žiakov

Potvrdila sa silná spojitosť medzi výkonom žiaka a sociálnym, ekonomickým a kultúrnym kapitálom jeho rodiny (socioekonomický index). Výkon žiakov z rodín s málo zdrojmi sa oproti roku 2011 výrazne znížil zo 466 na 397 bodov. V tejto kategórii žiaci SR dosahujú najnižší výkon spomedzi zúčastnených krajín EÚ/OECD.

Nižšiu hodnotu socio-ekonomického indexu v porovnaní so Slovenskom dosiahli 3 krajiny EÚ/OECD (Čile, Taliansko, Bulharsko). Žiaci Talianska a Bulharska aj napriek tomuto nižšiemu socio-ekonomickému indexu dosiahli významne vyšší výkon v čítaní ako slovenskí žiaci.

Prítomnosť žiakov na vyučovaní

Potvrdilo sa, že žiaci, ktorý častejšie vymeškávajú z vyučovania, majú horšie výsledky pri testovaní. Iba 43 percent slovenských žiakov uviedlo, že nikdy alebo takmer nikdy nechýba na vyučovaní v porovnaní s priemerom krajín EÚ a OECD, kde nechýba v škole 71 percent žiakov. Nechcené prvenstvo dosahujú naši žiaci v počte absencií raz za týždeň, kde do tejto skupiny spadá 14 percent slovenských žiakov oproti priemeru, ktorý je 7 percent.

Súvislosť medzi hladom a výkonom žiakov

Priama súvislosť bola zistená medzi výkonom žiakov a pocitom hladu pri ich príchode do školy. V priemere krajín EÚ/OECD prichádza do školy hladných každý deň 13 percent žiakov. Ich výkon je na úrovni 513/515 bodov v čítaní. Na Slovensku je hladných pri príchode do školy 14 percent žiakov. Dosiahli výkon 508 bodov.​

Štúdia PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) – Pokrok v medzinárodnej úrovni čitateľskej gramotnosti sa od roku 2001 uskutočňuje v pravidelných päťročných cykloch pod záštitou IEA (International Association for the Evaluation of Educational Achievement) - Medzinárodnej asociácie pre hodnotenie výsledkov vzdelávania. Štúdia PIRLS 2016 bola na Slovensku administrovaná 2. – 19. mája 2016. 

​