Bude zakázané otvárať okná? O chvíľu u nás začne platiť nová európska smernica

BRATISLAVA / V susednom Česku už platí európska smernica o tzv. nútenom vetraní v domoch pomocou vzduchotechniky. Časť verejnosti sa stavia proti. Ľudia sa obávajú zdražovania bytov i rodinných domov. Navyše, ak to má fungovať, nebudú môcť otvárať okná a dopriať si čerstvého vzduchu. Vetranie rekuperáciou by na druhej strane malo výrazne ušetriť výdavky domácnosti na energie. A čo nevidieť to čaká aj nás.

Česká republika sa poponáhľala s platnosťou tzv. nulovej energetickej náročnosti budov. Čo znamená, že nie je možné v budove vetrať cez okno, ale iba pomocou vzduchotechniky. Povinné vetranie tzv. rekuperáciou je len čerešničkou na torte. Ide o smernicu EÚ z roku 2010, ktorú postupne jednotlivé krajiny zavádzajú do praxe.

"Smernica EÚ z roku 2010 o energetickom hospodárení budov bola u nás účinná od 1. januára 2013," rozpráva Zuzana Viciaňová z odboru komunikácie ministerstva dopravy SR. "Na Slovensku sa implementovala v takých 3 krokoch," hovorí Petráš Dušan z katedry TZB stavebnej fakulty STU. Najskôr museli mať budovy nízku energetickú náročnosť, na čo stačili plastové okná či zateplenie. "Požiadavka na výstavbu budov od roku 2016 je na úrovni ultra nízkej energetickej," povedal Petráš.

Čo si už vyžadovalo napríklad trojité sklá na oknách alebo úspornejšiu výrobu energie. Od januára roku 2020 bude musieť mať každá budova na Slovensku tzv. nulovú energetickú náročnosť. "Bude musieť mať vzduchotechniku s rekuperáciou," vysvetľuje Petráš. 

Bez nej nulu nie je možné dosiahnuť. V Česku sa však voči tomu verejnosť búri. Obáva sa nárastu cien bytov a nákladov. "Aj u nás sa báli, ale ukázalo sa, že je to v poriadku," uviedla Vicaňová. Zrejme preto, že na Slovensku bol k dispozícii štátny príspevok. Podľa odborníkov investícia do nulovej energetickej náročnosti sa oplatí. Rekuperačné vetranie funguje tak, že teplo s odchádzajúcim vzduchom z budovy nevyfučí, ale ohrieva vzduch, ktorý prichádza z vonku. Ten však nemá tú kvalitu na akú sme zvyknutí.

Chýba mu vôňa, čerstvosť a to môže zvýšiť riziko ochorení dýchacích ciest. "Dnes generácia súčasných tridsiatnikov vo Švédsku a Nórsku má 60 percent astmu," vysvetľuje Petráš. V našom klimatickom pásme nie sme zvyknutí na vzduchotechniku ako v krajinách južnej Európy. Dilemu zdravie a pohodu versus úspora energie asi každý bude riešiť inak. Pokiaľ budú ľudia hromadne vetrať cez okná, potom je otázne, či do vzduchotechniky investovať.