PRIESKUM: Deväť z desiatich Slovákov sa považuje za šťastných

BRATISLAVA / Dôvera Slovákov vo väčšinu skúmaných spoločenských inštitúcií na Slovensku vrátane vlády, politických strán či EÚ v uplynulých rokoch klesla, najvýraznejší prepad zaznamenala cirkev. Naopak vzrástol podiel ľudí, ktorí sa považujú za šťastných. Vyplýva to z výsledkov štúdie, ktorú dnes zverejnil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).

Cirkvám na Slovensku, kde sa väčšina obyvateľov hlási ku katolíckej cirkvi, tento rok dôverovalo 34,5 percenta respondentov. To je najmenej od roku 1991. Podobne nízku dôveru majú súdy a právny systém. Ešte horšie hodnotenie sa dostalo vláde, politickým stranám a sociálnym sietiam.

Naopak najvyššiu dôveru Slovákov má armáda (71 percent), školstvo (66,8 percenta) a polícia (53,6 percenta). Tesná väčšina (52,8 percenta) obyvateľov Slovenska síce dôveruje EÚ, v predchádzajúcom prieskume v roku 2008 ale rovnaký názor zastávali až tri pätiny respondentov.

Zo štúdie tiež vyplýva, že Slováci menej než v minulosti odsudzujú fajčenie marihuany či hašiša, ďalej interupcie, rozvody, samovraždy alebo prostitúciu. Podľa SAV sa tak znížilo odsudzovanie morálne sporných príkladov chovaní, ktoré sú spojované predovšetkým s tradičnou kresťanskou morálkou. Naopak stabilne sa vyvíjal alebo zvyšoval podiel ľudí, ktorí odsudzujú korupciu, neplatenie daní alebo cestovanie vo verejnej doprave načierno.

Deväť z desiatich Slovákov v sondáži uviedlo, že sa považuje za šťastných. Podiel osôb s týmto názorom postupne stúpa, ešte v roku 1991 to bolo len 56 percent opýtaných.

Na Slovensku sa síce mierne zvyšuje podiel ľudí, podľa ktorých je manželstvo zastaralým inštitútom, opačný názor ale mali tento rok zhruba tri štvrtiny z viac než 1 400 respondentov.

Sondáž SAV potvrdila výsledky inej nedávnej štúdie, že na Slovensku pribúda ľudí, ktorí by za svojho suseda nechceli mať napríklad osoby inej rasy, moslimov, prisťahovalcov, Rómov alebo Židov.

Podľa prieskumu sú Slováci vo svojich prácach nešťastní. 

​