Toto sú zvyky a tradície, ktoré sa viažu k Štedrému dňu a večeru

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vianočná atmosféra definitívne ovládla všetko vôkol nás. Viete, odkedy Vianoce oslavujeme a ako to kedysi na Štedrý deň vyzeralo?

Názvy Kračúň, Vilija, Dohviezdny večer majú niečo spoločné. Sú to názvy Vianoc. "Vilija sa dokonca ešte aj dnes používa na Spiši. Kračúň pochádza zo stredného Slovenska a z Gemera je Dohviezdy večer," vysvetľuje historička Katarína Nádaská. Vianoce majú primárne kresťanský charakter. "Známy príbeh narodenie Ježiška, Božieho syna. S Vianocami to bolo také neisté. Pohybovalo sa to, pretože sme sa riadili juliánskym kalendárom, potom sme prešli na gregoriánsky. Nakoniec sa to na konci 10. storočia, keď sa kresťanstvo etablovalo, sa ustálil aj sviatok práve na toho 24. decembra," pokračuje Nádaská.

Dnes v domácnostiach upratujeme, varíme, pečieme. "Robili tak ľudia aj pred 150 rokmi aj pred 300 rokmi. Dovolím si povedať, že najhoršiu pozíciu mali ženy. Ony stávali už o 1 hodine po polnoci, pretože sa piekol známy vianočný chlieb, čiže bolo treba zarobiť kvások, počkať na vykypenie. Samozrejme, že nerobili jeden, ale viacero bochníkov, piekli sa kysnuté, pečené koláče. Navarené muselo byť tak, aby už od obeda Štedrého večera bolo všetko nachystané," dodáva historička.

Aj muži mali v tento deň svoju úlohu. "Sviatky sú od slova svätiť a naši predkovia sviatky naozaj svätili. Museli opatriť dobytok, narúbať drevo, nanosiť vodu zo studne," opisuje Nádaská. Potom sa už len pozametalo, dali sa nové pokrovce a chystal sa štedrovečerný stôl. "Bolo presne dané, čo sa malo na ňom nachádzať. Nesmela chýbať soľ, cesnak, jablká, orechy, obilniny, strukoviny. Dá sa povedať, že každá plodina, ktorá sa urodila v hospodárstve musela byť zastúpená na stole," vysvetľuje historička.

Všetko muselo byť nachystané tak, aby sa o 17tej mohli najesť za štedrovečerným stolom. Treba dodať, že Štedrý deň je pôstny deň, najmä u rímsko-katolíckych, grécko-katolíckych a pravoslávnych veriacich. "Protestanskí veriaci pôst nedržali, tam aj večera bola mäsitá. Údeniny, huspenina, lebo tesne predtým sa zabíjalo," vysvetľuje Nádaská.

Aj darčeky sa rozdávali, no mali skôr úžitkový charakter. "Pre otca bol pekný dar dohán do fajky, keď mali slobodnú dievčinu, tak pekná stužka do vlasov, mamy ušili pre ratolesti bábiky, gazdovia z dreva dokázali taktiež potešiť hračkou," dodáva hostorička.