Na Gabčíkovo majú priaznivci i odporcovia stále vyhranené názory

"Najvážnejšia je škoda vo vedomí ľudí, keďže sa posilnila nebezpečná ilúzia, že prírodu možno vo veľkom a beztrestne znásilňovať," tvrdí ekológ Mikuláš Huba.

V nedeľu 16. septembra uplynie 30 rokov od podpisu zmluvy medzi Československom a Maďarskom o vybudovaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.  Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros mala pokryť 205 km dlhý úsek Dunaja na hranici medzi Slovenskom a Maďarskom (od riečneho kilometra 1860 do riečneho kilometra 1655 medzi Bratislavou a Budapešťou).

Slovenská časť projektu zahŕňala 69 kilometrov dlhý úsek Gabčíkovo, končiaci prehĺbením Dunaja na riečnom kilometri 1791. Úsek Nagymaros mal mať dĺžku 136 kilometrov. Z projektu vodných diel na Dunaji bola napokon realizovaná len slovenská časť, a to v pozmenenej podobe (takzvaný variant "C"). Vodné dielo Gabčíkovo dnes tvorí prehradenie starého koryta Dunaja pri bratislavskej mestskej časti Čunovo (osem kilometrov vyššie proti prúdu, než sa pôvodne plánovalo - tu sú ešte obidva brehy rieky na slovenskom území), vodná nádrž Hrušov, do ktorej bola voda odvedená, vodné elektrárne a plavebné komory v Gabčíkove, prehĺbený odpadový kanál a ďalšie menšie elektrárne.

Na jeho výstavbu majú jeho priaznivci aj odporcovia dodnes vyhranené názory.
Kým pre jedného z jeho najväčších zástancov Júliusa Bindera vodné dielo spĺňa požiadavky na priehradu tretieho tisícročia, ekológ Mikuláš Huba ho naďalej považuje za výtvor socialistickej megalománie.

Gabčíkovo sa stalo predmetom sporov najmä po páde komunistického režimu. Priehrada proti sebe postavila slovenských a maďarských politikov, keď Budapešť odmietla z ekologických dôvodov postaviť svoju časť sústavy. Spor medzi Slovenskom a Maďarskom neskôr riešil medzinárodný súd v Haagu. Okrem toho proti priehrade vystupovali i na Slovensku viacerí ekologickí aktivisti. Pri jej výstavbe totiž vyklčovali veľkú časť lužných lesov dunajskej ramennej sústavy a na ich mieste stojí zdrž Hrušov.

"Skutočný vplyv vodného diela na prírodu je nad očakávanie priaznivý. Vodné dielo sa už splatilo, jeho súčasná hodnota podľa medzinárodných kritérií je 10 miliárd eur. Bezpečne previedlo povodne, i tú súčasnú. Nie je potrebné nič dokazovať, to sú fakty, stačí sa prísť pozrieť," hodnotil pre ČTK vodné dielo Binder, ktorý je bývalým šéfom podniku Vodohospodárska výstavba a expolitik HZDS.

Podľa Bindera by bez výstavby gabčíkovskej priehrady Slovensko v roku 1997 pravdepodobne zažilo povodne podobné ako na Morave, ktoré si vyžiadali desiatky ľudských životov. Priehrada tiež podľa neho mala priaznivý vplyv na podzemné vody, ako aj na prírodu okolo Dunaja. Dunajské lužné lesy by bez jej postavenia vyschli a naopak priehrada im zabezpečila potrebnú vodu, myslí si Binder. Slovensko by navyše podľa neho nezískalo ani vyrobenú elektrickú energiu.

Environmentalista Huba, ktorý v súčasnosti pôsobí na Geografickom ústave Slovenskej akadémie vied, naopak ešte v 80. a 90. rokoch varoval pred viacerými ekologickými následkami priehrady. Dnes je stále presvedčený o tom, že výstavbou priehrady sa na prírode napáchali nenapraviteľné škody. "Najvážnejšia je škoda vo vedomí ľudí, keďže sa posilnila nebezpečná ilúzia, že prírodu možno vo veľkom a beztrestne znásilňovať," uviedol pre ČTK.

Dôsledky na časť dunajskej ramennej sústavy, ktorá zostala zachovaná, ako aj celkovo na pôdu, lesy, rastlinstvo, živočíchy a ekosystémy v okolí priehrady, je dnes podľa Hubu ťažké presne vymenovať. "O tom, čo sa v prírode deje od spustenia Gabčíkova do prevádzky, chýbajú informácie. Jednak tie, ktoré sú, sa utajujú, jednak chýba sľubovaný systematický monitoring prírodných zmien," poznamenal.

Gabčíkovskú priehradu dodnes obhajujú politici vládnych strán. Predseda parlamentného výboru pre životné prostredie Ján Slabý z vládnej SNS podobne ako Binder veril, že priehrada dunajskej prírode viac pomohla, ako uškodila. "Tam, kde by možno, ak by nebolo postavené toto vodné dielo, došlo aj k vysýchaniu mŕtvych ramien, tak teraz je tam udržiavaná optimálna hladina vody," povedal ČTK.

Naopak šéf opozičnej SMK Pál Csáky, ktorého strana mala vždy k výstavbe priehrady rezervovaný postoj, netajil opäť svoje antipatie. "Mne osobne ani teraz sa nepáči toto dielo. Myslím si, že v členitom horskom teréne je možné používať takéto nástroje, ale na nížine je to väčší problém," vyhlásil nedávno v rozhovore s ČTK.