Básnik Ján Ondruš bude mať svoju pamätnú tabuľu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: redakcia

Básnik Ondruš patril k členom tzv. Trnavskej skupiny, ktorá sa v 50. rokoch minulého storočia snažila prelomiť socialistický model písania.

Básnik Ján Ondruš, ktorý tvorivú časť života prežil v Trnave, bude mať neďaleko centrálneho Trojičného námestia svoju pamätnú tabuľu. Jej slávnostné odhalenie je naplánované na sobotu 22. septembra o 10:00 na Pekárskej ulici, kde vyrastal.

Básnik Ondruš patril k členom tzv. Trnavskej skupiny, ktorá sa v 50. rokoch minulého storočia snažila prelomiť socialistický model písania. Podľa literárnych odborníkov sa práve v čase pôsobenia Trnavskej skupiny slovenská poézia prebúdzala k novému spoločenskému vedomiu. Jej autori sa po formálnej i tematickej stránke začali vyjadrovať voľnejšie. Trnavská skupina mala výrazného vodcu, ktorým bol Ľubomír Feldek.

Debutom Šialený mesiac (1965) sa Ondruš predstavil ako výrazný senzuálny básnik. K jeho ďalším dielam patria tituly Posunok s kvetom (1968), V stave žlče (1968), Kľak (1970), Mužské korenie (1972), Vajíčko (1984) či Ovca vo vlčej koži (1997). Básňami sa snažil vyjadriť svoje pocity o živote. Jeho poézia je i o traume zo zmarenej lásky, ktorá ho osudovo poznačila. Ondruš bol dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru, v rokoch 1994 a 1999-2000).

Básnik Ján Ondruš písal aj pod pseudonymom Ján Bábik, alebo Ján Bor. Narodil sa v Novej Vieske na južnom Slovensku 11. marca 1932. Jeho rodina sa po čase usídlila v Trnave, kde začal malý Ján chodiť do školy. Zmaturoval na Pedagogickom gymnáziu v Nitre. V 50. rokoch študoval v Prahe na Ústave politických a hospodárskych vied. V tom období ochorel na TBC a školu musel opustiť.

Na stránky Mladej tvorby sa dostal už ako hotový básnik a takým ostal vo všetkých svojich knihách. Zdravotné problémy, problémy v rodine a pri hľadaní zamestnania sa však podpísali na jeho duševnom zdraví. Postupne sa prihlásilo psychické ochorenie, schizofrénia, ktoré ho priviedlo do invalidného dôchodku. Málokto o ňom vedel, lebo nežil v centre diania. Zomrel v stupavskom domove dôchodcov 17. novembra 2000. Informácie poskytol tlačový referát mesta Trnava.