MŠ: Nový školský zákon si ročne vypýta 1,5 miliardy zo štátnej kasy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Národná rada SR
Minister školstva Ján Mikolaj sľubuje, že zo škôl vymiznú encyklopedické informácie a memorovanie. Školy by sa mali viac zameriavať na rozvíjanie kritického prístupu, tvorivosti a kreativity žiakov.
Školská reforma si každoročne vyžiada približne 1,5 miliardy korún zo štátnej kasy. Predpokladá to ministerstvo školstva, ktoré do pripomienkového konania predložilo návrh legislatívneho zámeru nového školského zákona. Rezort pripravuje novú úpravu aj preto, že platný školský zákon pochádza ešte z roku 1984, je zastaraný a neprehľadný.
Minister školstva Ján Mikolaj sľubuje, že zo škôl vymiznú encyklopedické informácie a memorovanie. Školy by sa mali viac zameriavať na rozvíjanie kritického prístupu, tvorivosti a kreativity žiakov. Po novom by mali vytvoriť rámcové a školské výchovno-vzdelávacie programy. V rámcových programoch štát určí tzv. štátne minimum, čiže čo musia školy učiť povinne. O ostatnom budú rozhodovať samotné školy v školských programoch. Vypracovanie rámcových programov by malo každý rok stáť 25 miliónov. Mikolaj chce presadiť aj zníženie počtu žiakov v triedach, čo by malo ročne vyjsť na 800 miliónov.
Po novom by sa mali vyučovať aj cudzie jazyky. Návrh počíta s tým, že žiaci sa budú musieť učiť prvý cudzí jazyk od tretej triedy základnej školy a druhý jazyk od šiestej triedy. Vláda v stredu schválila koncepciu o cudzích jazykoch. Podľa nej všetky školy budú musieť začať s výučbou od tretieho ročníka do troch rokov a od šiesteho ročníka do ôsmich rokov. Žiaci by mali mať možnosť vybrať si spomedzi šiestich jazykov - angličtiny, francúzštiny, nemčiny, španielčiny, taliančiny a ruštiny.
Rezort ďalej plánuje vytvoriť Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, ktorého úlohou by bolo monitorovanie výchovno-vzdelávacieho procesu. Podľa predloženého zámeru každý rok by celoplošne testoval žiakov základných škôl. Zisťoval by ich čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Na starosti by mal aj externú časť maturít. Mikolaj tvrdí, že reforma nebude príliš liberálna. "Liberálne hodnoty tam nehľadajte, to poviem otvorene, to si myslím, že zase v takom svrabe nie sme," povedal Mikolaj pri predstavovaní svojich priorít v rámci školskej reformy. Zároveň priznal, že naši žiaci v medzinárodnom hodnotení PISA dosahujú priemerné až podpriemerné výsledky.