Slováci málo triedia odpad, zvýšia sa poplatky za skládky

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Na zníženie miery skládkovania odpadu a zvýšenie jeho recyklácie navrhuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky (IFP) výrazne zvýšenie poplatkov za skládkovanie, zavedenie systému poplatkov za komunálny odpad finančne zvýhodňujúci triedenie, ako aj zintenzívnenie boja proti čiernym skládkam. Tieto opatrenia by mali dopĺňať informačné kampane a vzdelávanie. Analytici to navrhujú v novej štúdii s názvom Ako menej skládkovať.

Poplatky za skládkovanie sú na Slovensku momentálne jedny z najnižších v EÚ a nemotivujú k vyššiemu triedeniu. "Bez razantnejšieho zvýšenia poplatkov za skládkovanie sa miera skládkovania zníži len mierne,“ konštatuje štúdia. IEP počas piatich rokov navrhuje postupne zvyšovať poplatok za skládkovanie zo súčasných sedem na 16 až 46 eur za tonu odpadu v závislosti od miery triedenia v konkrétnej obci. Zvýšenie poplatkov za skládkovanie však nemusí podľa analytikov znamenať i vyššie náklady pre občanov. Pri dôslednom triedení môžu domácnosti dokonca ušetriť rádovo desiatky eur ročne. Výnosy z poplatkov za skládkovanie by mali byť použité na ďalší rozvoj odpadového hospodárstva v obciach. "Odhadujeme, že razantný nárast poplatkov by mohol v roku 2023 znížiť mieru skládkovania k 50 percentám,“ píše EIP.

Množstvový zber (pay-as-you-throw), teda systém priamo zvýhodňujúci triedenie, by mal byť podľa IEP postupne zavedený vo všetkých obciach. Systém vytvára pre občanov finančnú motiváciu, aby triedili odpad, pretože poplatok sa odvíja od skutočne vyprodukovaného množstva odpadu. Na Slovensku si množstvový zber zvolilo len minimum obcí.

Existuje niekoľko druhov množstvového zberu - rozdielne platby závislé od frekvencie zberu a objemu zbernej nádoby alebo vriec (od 10 do 120 litrov), systém, keď sú vyprázdňované len nádoby označené vopred zakúpenou visačkou alebo nálepkou či vážiaci systém fungujúci na základe elektronických čipov. "Čím viac občan vytriedi, tým menej zmesového odpadu vyprodukuje a tým menej zaplatí na poplatkoch,“ uvádza IEP. Zvyšovanie poplatkov so sebou prináša riziko vzniku čiernych skládok, preto treba prijať preventívne opatrenia, zefektívniť kontroly aj zvýšiť pokuty.

Slováci na chvoste

Miera recyklácie komunálneho odpadu je na Slovensku jedna z najnižších v EÚ, na skládke končia až dve tretiny odpadu. Skládkovanie má pritom negatívne dopady na zdravie obyvateľstva a životné prostredie ako aj na ekonomické náklady vo forme zaberania pôdy a straty zdrojov. Podľa národných štatistík sa na Slovensku ročne vyprodukuje približne 1,9 milióna ton komunálneho odpadu.

Napriek rastu jeho produkcie za posledných desať rokov Slovensko patrí s 310 kg odpadu na hlavu k najlepším v EÚ. Výrazne však zaostáva v kvalite jeho spracovania, energeticky vie napríklad zhodnotiť len okolo desatiny celkového odpadu. Jedným z cieľov odpadového hospodárstva je do roku 2020 recyklovať aspoň 50 percent komunálneho odpadu.

Slovensko od júna 2016 zaviedlo do praxe takzvanú rozšírenú zodpovednosť výrobcov, čo znamená, že výrobcovia sú zodpovední za likvidáciu respektíve recykláciu vytriedeného odpadu. Obce ostali zodpovedné za zmesový komunálny odpad a bioodpad. Zníženie skládkovania a vyššia miera triedenia je preto aj v záujme obcí.