V prípade havárie atómovej elektrárne by bolo Slovensko nahrané

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / V prípade havárie v niektorej z našich atómových elektrární by nám išlo o čas. Zabrániť šíreniu radiácie a pomôcť postihnutým je potrebné čo najskôr. Vláda na svojom rokovaní potvrdila, že naša pripravenosť je skôr nepripravenosťou, a to už niekoľko rokov.

Napriek tomu, že havária jadrovej elektrárne je vec, ktorú nikto nikdy nechce zažiť, zodpovedné orgány by mali byť pripravené prípadnú vážnu situáciu riešiť, a to aj na Slovensku. Vláda pritom už koncom roka 2016 po špeciálnom cvičení našla až 22 závažných nedostatkov v pripravenosti Slovenska na podobnú situáciu reagovať.

"Potreba predloženia analýzy a ďalšieho riešenia problematiky vychádza z dlhodobo pretrvávajúcich závažných problémov v systéme havarijnej pripravenosti Slovenska na jadrové alebo radiačné udalosti," uvádzalo sa v materiály zasadnutia vlády.

Rovnako ako pred rokom, aj v súčasnosti pomalú reakciu vlády kritizoval politik Martin Dubéci: "Ak sa bavíme o tom, že ak by, nedajbože, došlo k nehode na jednej z našich jadrových elektrární a tam by museli zasahovať príslušníci záchranných zložiek."

"Nedostatky, ktoré sa ukázali z cvičení, sa snažíme čo najrýchlejšie odstrániť. Náklady na udržiavanie sú ale mimoriadne vysoké," reagoval na situáciu minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa Úradu jadrového dozoru ide tiež o mimoriadne časovo a finančne náročné zavádzanie opatrení. Preto sa vláda rozhodla určiť finálny termín na rok 2019.

Zdravotníci sa budú vzdelávať

"V priebehu prípravy rozpočtu na rok 2019 zabezpečíme alokáciu účelovo viazaných finančných prostriedkov na vybavenie určených nemocníc. V priebehu roku 2018 ministerstvo zahraničie pripraví systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov k problematike radiačnej ochrany a ovládania špecifických zariadení a prístrojov ako sú napríklad dozimetre, intenzimetre, meranie povrchovej radioktivity, priestorovej aktivity a používanie ďalších osobných ochranných prostriedkov, ktoré by potrebovali pri riešení takejto situácie," uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Ak by ale k nehode došlo v súčasnosti, v bezpečí by neboli ani zasahujúci záchranári. "Podľa slov ministerstva tí ľudia nebudú mať dostatok ochranných pomôcok na to, aby vedeli robiť svoju robotu bez toho, aby došlo k ich zraneniu či nebodaj úmrtiu," povedal Dubéci.

Pozrite si archívnu reportáž.