Viacero slovenských farmárov a družstiev bojuje o prežitie

BRATISLAVA / Dôvodom je diskriminačná dotačná podpora poľnohospodárstva zo strany Európskej únie a vysoké náklady samostatne hospodáriacich podnikov. Riešením by mohlo byť ich zlučovanie.

V starej časti Európy dostávajú farmári oveľa väčšie dotácie ako na Slovensku. Naši poľnohospodári sa tak musia viac obracať a hľadať nové modernejšie metódy fungovania. "Poľnohospodárstvo, ktoré je v nových členských krajinách, je z mnohých parametrov oveľa efektívnejšie," vysvetľuje Daniel J. Krátky zo Slovenského farmárskeho družstva. 

Cieľom každého podniku, družstva nevynímajúc, je totiž presadiť sa na trhu a byť úspešný. Čo k tomu treba? "V prvom rade peniaze, peneží, peníze," hovorí predseda kontrolnej komisie RD Turá Lúka Vladimír Volečko.

Horšie je, keď chýbajú, podniku hrozí rozpredaj majetku a likvidácia. Východiskom môže byť zlúčenie – či už vo výrobno-odbytovom družstve alebo holdingu. "Presadzujeme, aby poľnohospodári mysleli na svoju budúcnosť aj takýmto spôsobom a zhodnocovali oveľa výhodnejšie produkciu," uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. "Vieme jednoznačne identifikovať, kde sú ekonomické príležitosti, kde sú rezervy," hovori Krátky. 

Výhody sú badateľné najmä pri faktúrach za nákup bežných produktov, bez ktorých nemôže žiadne družstvo podnikať – či už sú to hnojivá, chémia, technika alebo oleje a pohonné látky. "Ak niekto do roka objedná dvetisíc ton PHM, tak dostane oveľa vyššiu cenu, ale ak objednáva dvestotisíc ton, tak aj dodávateľ si uvedomí, to je pre mňa zaujímavé," vysvetľuje Volečko. 

"Väčšie podniky dokážu získavať tieto produkty oveľa lacnejšie," povedal riaditeľ družstva vo Veselom Jozef Mlynarčík. Zložitú rokovaciu pozíciu majú farmári aj pri predaji svojej produkcie odberateľom. "Tie menšie farmy tlačí do oveľa nižších výkupných cien," vysvetľuje Mlynarčík. 

Nielen na Slovensku platí, čím silnejší partner, tým väčšia sila, no a v poľnohospodárstve dvojnásobne. Veď kto vyrába draho a nepredáva, jednoducho neprežije.

​