Cudzinci budú ťažšie získavať slovenské štátne občianstvo
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Yaniv Yaakubovich/ilustračné
Na získanie štátneho občianstva bude musieť mať cudzinec na Slovensku minimálne osem rokov trvalý pobyt, zatiaľ čo doteraz mu stačilo päť rokov.
Slovenské úrady budú od pondelka prísnejšie posudzovať žiadosti cudzincov o udelenie štátneho občianstva. Od začiatku októbra totiž začnú platiť zmeny v zákone, podľa ktorých sa napríklad predĺžila minimálna doba trvalého pobytu potrebného na získanie občianstva, sprísnili sa nároky na znalosť slovenčiny či predĺžil sa samotný proces schvaľovania žiadosti. Slovensku pritom patrí v EÚ ku krajinám s najnižším podielom cudzincov.
Na získanie štátneho občianstva bude musieť mať cudzinec na Slovensku minimálne osem rokov trvalý pobyt, zatiaľ čo doteraz mu stačilo päť rokov. Cudzinec, ktorý žije v manželskom zväzku so slovenským občanom, bude môcť získať občianstvo po piatich rokoch, doteraz mu stačili tri roky.
Zatiaľ, čo doteraz stačilo žiadateľom základné ovládanie slovenského jazyka, po novom ho musia ovládať slovom aj písmom a ich jazykové znalosti bude skúšať komisia. K žiadosti tiež budú musieť pripojiť ďalšie dokumenty, napríklad potvrdenie o zaplatení daní a odvodov.
Zákon ďalej nariaďuje, že ministerstvo vnútra bude musieť udelenie občianstva konzultovať s políciou, prípadne s tajnou službou.
Prísnejšie pravidlá sa vzťahujú aj na tých cudzincov, ktorí o občianstvo už požiadali, no úrady o ňom do konca septembra právoplatne nerozhodli. Samotná lehota na rozhodnutie sa predĺži z deviatich mesiacov na dva roky.
Ministerstvo vnútra zmeny obhajovalo tým, že dlhšie lehoty umožnia lepšie preveriť, ako sa žiadateľ zžil so slovenskou spoločnosťou. Podmienky na získanie občianstva sprísňujú aj iné krajiny EÚ, Slovensko však bolo podľa štatistík Eurostatu v roku 2005 štátom s najnižším percentom cudzincov spomedzi krajín únie. Občianstvo vtedy podľa ministerstva získalo 1537 žiadateľov, z ktorých najviac bolo z Ukrajiny a Rumunska, ale aj z Česka.