KSK nesúhlasí s ťažbou perlitu

Košický samosprávny kraj (KSK) nesúhlasí s ťažbou perlitu v Tokajskej vinohradníckej oblasti

Košický samosprávny kraj (KSK) nesúhlasí s ťažbou perlitu v Tokajskej vinohradníckej oblasti ani so žiadnou inou činnosťou, ktorá by znehodnotila túto jedinečnú lokalitu. O zápornom stanovisku KSK informovala agentúru SITA hovorkyňa Úradu KSK Soňa Jakešová.

Ako uviedla, územný plán vyššieho územného celku pripúšťa v Tokaji ako podnikateľské aktivity vinohradnícku a poľnohospodársku činnosťou, ktoré súvisia s rozvojom cestovného ruchu.

"Je výlučnou originálnou kompetenciou samosprávneho kraja určovať smerovanie regionálneho rozvoja na svojom území. Územný plán KSK je záväzným dokumentom, ktorý sú povinné rešpektovať všetky ostatné subjekty," uvádza predseda KSK Zdenko Trebuľa.

Obvodný banský úrad v Košiciach však vydal k zámeru povrchovej ťažby perlitu v Tokajskej oblasti rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru v lokalite Malá Bara. Trebuľa sa preto listom obrátil na ministra životného prostredia Jaroslava Izáka so žiadosťou o odpis zásob tohto ložiska. Odpisom zásob by sa definitívne odstránila hrozba negatívnych vplyvov banskej činnosti v Tokaji.

Zároveň požiadal o podporu aj Ministerstvo kultúry SR, ktoré podalo návrh na zápis Tokaja do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pre nerešpektovanie územného plánu KSK a dotknutých obcí a Ministerstvo hospodárstva SR pre podporu rozvoja cestovného ruchu spojeného s vinohradníctvom.

Proti ťažbe perlitu ostro protestujú pestovatelia a výrobcovia vína a obyvatelia susedných obcí. V prípade povolenia banskej činnosti by bola oblasť znehodnotená. Rezort pôdohospodárstva vo svojom negatívnom stanovisku k ťažbe perlitu uvádza, že akákoľvek ťažba geologických hornín v blízkosti vinohradov je škodlivá už len z dôvodu nadmernej prašnosti.

"V prípade vinohradníckej oblasti Tokaj je to o to závažnejšie, že ide o jedinečnú kultúrnu, prírodnú a historickú lokalitu z hľadiska vinohradníctva a vinárstva, ako aj predpokladaného turizmu," uvádza sa v stanovisku. V najbližšom období sa pripravuje návrh na zápis vinohradníckej oblasti Tokaj do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, kde je oblasť Tokaj na území Maďarskej republiky už zapísaná. Banské aktivity by poškodili význam oblasti a tým znemožnili ciele Slovenskej republiky v tomto regióne.

Stanovisko k posúdeniu vplyvu ťažby perlitu na rast viniča a kvalitu hrozna vydal aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a Martin Benkovič, zástupca SR v Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno so sídlom v Paríži. Poukázali na jednoznačné súvislosti vedúce k zníženiu kvality vín z takejto lokality. Upozornili tiež na zanášanie prachových častíc do prihraničnej Tokajskej oblasti na maďarskej strane.

Medzinárodný význam Tokajskej oblasti bol zároveň zdôraznený v roku 2004 uzavretím medzištátnej dohody medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka MR o vzájomnej spolupráci v odbore vinárstva a vinohradníctva v Tokajskej oblasti.

Zmluvné strany podľa tejto dohody prevzali spoločnú zodpovednosť za zachovanie najvyššej kvality produkcie vína značky Tokaj. Negatívne vplyvy povrchovej banskej činnosti v lokalite v centre slovenskej časti Tokaja (s dosahom aj na maďarskú časť) by mohli ohroziť splnenie tohto medzinárodného záväzku Slovenskej republiky a vyvolať komplikácie vo vzťahoch zmluvných strán.