Jankova vražda je o zle

BRATISLAVA / Rodine novinára Janka Kuciaka vyjadrujeme úprimnú sústrasť aj za redakciu TV JOJ.

Tá vražda nie je iba o arogancii moci. Tá vražda je o zle. 

O zle v jeho absolútnej podobe. O zle, ktoré si myslí, že má právo niekoho umlčať. Keď sa tak zlo rozhodne, väčšinou sa mu to podarí. Lebo tí dobrí to nečakajú. Neuvažujú ako zlo.

Zlu naozaj stačí, aby slušní ľudia zostali ticho.

Zo strachu, z rezignácie, z pohodlnosti. Janko ticho nebol. Písal o kauzách, ktoré ľudia už často vnímali ako niečo bežné a s vetou - u nás je to tak - mávli rukou.

On nemávol.

Ani jeho kolegovia. Tí, na ktorých dočasne mocní tohto štátu, pľuli nadávky a ponižovanie. Znášali sme to, lebo sme si povedali, že sa nedáme vyprovokovať a ľudia aspoň uvidia, kto im vládne. Slová, aj tých dočasne mocných, majú veľkú váhu.

Tvrdíte, že sú to iba slová?

Aj Janko písal iba slová. A zabíjali. Ich príbeh je najmä tragédiou ich rodín. Chystali sa na krásnu udalosť. Na ich svadbu. Mali mať slzy v očiach od dojatia z toho, keď ju uvidia ako nádhernú nevestu a jeho ako hrdého ženícha. Mali si utierať slzy šťastia pri ich prvom manželskom tanci a v duchu si hovoriť – buďte spolu šťastní, deti naše. Nie stáť nad ich hrobom a želať si – všetko mi zoberte, všetko, len nám ich vráťte.

A to im dlhujeme všetci - uchovať spomienku na ich deti tým, že nikdy nezabudneme, čo sa im stalo a kto im to urobil.

Kto bol Ján Kuciak:

​