Jánošík je mŕtvy už 305 rokov. Pôvodne ho chceli napichnúť na kôl

BRATISLAVA / Od popravy legendárneho Juraja Jánošíka uplynulo 305 rokov. Historici s istotou nevedia, či zbojníckeho kapitána zavesili na hák 17. alebo 18. marca. Presne sa nevie ani to, ako dlho počas trestu zomieral a kde je jeho telo pochované.

V minulosti sa nerozlišovalo medzi krádežou a lúpežou, ale už prví uhorskí panovníci trestali rozličné zločiny smrťou. "Už v 11. storočí za krádež bol udelený najťažší trest," povedala Diana Duchoňová, historička Slovenskej akadémie vied. Najťažším trestom bolo sťatie, lúpež sa trestala smrťou v kolese a za ostatné zločiny sa vešalo. Zbojníkom v prípade zabitia človeka vymerali sťažený trest. "Veľmi často sa sťahovali kúsky kože z chrbta alebo zbojník prišiel o končatinu alebo mu odrezali uši ešte predtým, ako odvisol," uviedla historička. 

V roku 1608 v Kremnici popravili lídra zbojníckej družiny Mikuláša Pastierika, ktorému kat najprv odral kožu na chrbte, následne ho ťahali za koňom a pred radnicou mu žeravými kliešťami vytrhával kusy mäsa z tela, aby ho napokon lámali v kolese. "Tresty niekedy neboli adekvátne tomu, čo sa stalo. Ale v niektorých historických zmienkach sa spomína, že tresty mali aj prevýchovný účinok," povedal advokát Ondrej Mularčík. Telá popravených zbojníkov alebo ich časti nechali kvôli výstrahe pri cestách, kde zbíjali.

Ešte v 16. a 17. storočí boli tresty pre zbojníkov mimoriadne kruté. Historici objavili prípady upálenia či napichnutia na kôl. Od 18. storočia ale zaznamenávajú menej zmienok o zbojníctve. "V 18. storočí dochádza k zmierňovaniu trestov. Väčšinou sa trest smrti zmiernil na vyhnanie z mesta. bohatí ľudia sa zo svojich trestov mohli vykúpiť," dodala Diana Duchoňová.

"Jánošík bol riadne súdený a na tú dobu mal obhajcu, mal prokurátora," povedal advokát Mularčík. Advokát ale upozorňuje, že spôsob naloženia s obvineným a obžalovaným bol diametrálne odlišný od toho súčasného, a to aj po odsúdení. "Neexistovali žiadne ľudské práva. Dochádzalo až k mučeniu. Samotný výkon trestu bol drastický," dodal advokát.

Rovnako väzenie ako forma trestu neexistovalo a malo slúžiť len do vynesenia verdiktu. Odsúdený bol zvyčajne do troch dní prevezený na popravisko, ktoré spravidla nebývalo v meste. Dôvodom bolo, že kat pochovával odsúdených pri popravisku a vrchnosť nechcela, aby bolo mesto takýmto spôsobom pošpinené. Niekedy ale boli popravy v mestách počas trhov, aby ich sledovalo množstvo ľudí. "Bolo to robené pre ľudí, ako nejaké divadlo hrôzy," uviedla historička. 

Jánošíkovi v obžalobe vyčítali aj fakt, že s kamarátmi tajne sňali zo žilinského popraviska telo spriazneného zbojníka Mikuláša Šusteka. Kde skončilo Jánošíkove telo a ani to, či sa s ním mohli rozlúčiť príbuzní, nie je známe. "Počas cesty na popravisko bol možno nejaký kontakt," dodala Diana Duchoňová.

Pred Vianocami 1713 odsúdili v Tepličke nad Váhom na smrť aj jeho staršieho brata Jána za pomoc Jánošíkovi. Po Szatmárskom mieri a stabilizácii pomerov v Uhorsku dochádza k ústupu zbojníctva. Krajina začala prosperovať a čoraz menej ľudí bolo nútených zarábať si na obživu zločinom.

Legendárny zbojník svoju popravu prežil o celé storočia, hoci jeho činy sa v podaní básnikov, maliarov či filmárov diametrálne líšia od reality. Za svoj vzor ho dokonca v roku 2008 vyhlásila aj vláda SR pod vedením Roberta Fica. "Julo Satinský povedal, že Slovák bude dovtedy hlúpy, kým nepochopí, že Jánošík bol obyčajný zlodej," dodal advokát Ondrej Mularčík.

​