Pred 30 rokmi vyháňali ľudí z námestia obuškami a vodnými delami

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Od jednej z najdôležitejších udalostí moderných slovenských dejín uplynulo 30 rokov. Na Veľký piatok 1988 sa v Bratislave zhromaždili tisíce ľudí, aby pokojne a so sviečkami v rukách prejavili svoje občianske a náboženské postoje. O jeden a pol roka totalitný režim padol.

V súčasnosti možno aj veľkú demonštráciu zorganizovať pomerne ľahko. Vtedy však Československo ovládali komunisti riadení z Moskvy. Slobodné médiá neexistovali, právo zhromažďovať sa bolo výrazne obmedzené. Mnoho ľudí protiprávne odpočúvali, vrátane organizátora sviečkovej manifestácie Františka Mikloška. "Ja som mal v byte odpočúvacie zariadenie v izbe, aj v kuchyni. Prakticky tá činnosť bola stále monitorovaná, čiže vedel som, že doma nemôžem nič hovoriť," povedal organizátor sviečkovej manifestácie František Mikloško.

Pred 30 rokmi neboli ani mobily, ani sociálne siete. Informácie o zvolaní podujatia šírili akurát slobodné rádiá v zahraničí. Kresťanské komunity si však napriek prenasledovaniu trpezlivo vytvárali systém dôveryhodného odovzdávania informácií po celom Slovensku. Autoritami boli najmä Ján Chryzostom Korec, Vladimír Jukl, Silvester Krčméry či práve František Mikloško. "My sme tú sieť, moderne by sa dalo povedať tú facebookovú sieť, budovali 20 rokov," spomína na staré časy Mikloško.

Kým v demokracii sú dôležitou súčasťou demonštrácií rôzne transparenty a burcujúci rečníci, v totalite si to nemohli dovoliť. Preto si zvolili tichú formu protestu so sviečkami a modlitbami. "Vytiahneme transparent, tak ho hneď zoberú, niekto povie prejav, ani mu nedovolia ho dokončiť," prezrádza o totalitnom režime viac.

Aj vtedajšia moc vopred skúšala rôzne triky, ktorými chcela odradiť ľudí od účasti na zhromaždení. Napriek tomu vyše 3 tisíc ľudí prišlo na námestie, ďalších 6 000 zablokovali ozbrojené zložky v blízkych uliciach. A takto to na manifestácii vyzeralo:

František Mikloško napokon na Hviezdoslavovom námestí nebol, pretože komunistická polícia ho vopred zatkla a držala ho za mrežami celý víkend. Až neskôr, po rokoch, si na kazete pozrel, čo sa tam vlastne odohrávalo. "Patrí vďaka tým policajtom, ktorí ju nezničili a dali, lebo to je ten najväčší dokument. ja keď som videl ako tie vodné delá zrážali ľudí k zemi, tak som si uvedomil, že to bola veľká dráma," dodáva na záver Mikloško.

Na Hviezdoslavovom námestí bola Sviečková manifestácia aj v sobotu popoludní - a to vo forme rekonštrukcie udalostí spred 30 rokov. V modliacej sa skupine účinkovalo veľa mladých ľudí, ale prišli aj niektorí pamätníci, ktorí v roku 1988 zažili zhromaždenie. Zatiaľ čo vtedy v Bratislave pršalo, teraz bolo pekné slnečné počasie.

Komentované predstavenie dotvorili typické dobové prvky - aktéri mali na sebe uniformy, ktoré nosievali príslušníci Verejnej bezpečnosti a predstavili sa aj funkčné historické vozidlá. Podľa režiséra akcie Kamila Žišku to mala byť predovšetkým pocta odvážnym ľuďom, ktorí prejavili svoj postoj v komunistickom režime neslobody.