Nový cestný zákon nezvýši bezpečnosť cestnej premávky, práve naopak

Jednou z najkontroverznejších častí nového cestného zákona, ktorý parlament schválil na svojej predošlej schôdzi, je zmena spôsobu navyšovania celkového počtu staníc technickej kontroly na Slovensku. Oproti doterajšiemu systému bude môcť Ministerstvo dopravy a výstavby SR vďaka veľmi nejednoznačne nastaveným podmienkam povoliť zriadenie de facto neobmedzeného počtu nových staníc STK a to bez zabezpečenia dostatočnej kontroly ich činnosti.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ministerstvo vo finálnej fáze legislatívneho procesu zohľadnilo mnohé z výhrad odbornej a podnikateľskej obce, a upustilo od pôvodne plánovanej úplnej liberalizácie tohto špecifického trhu. V skutočnosti však ide o skrytú liberalizáciu, keď ministerstvo síce zachovalo existujúcu sieť staníc STK, ale stanovilo štyri podmienky, za ktorých je možné otvoriť nové stanice nad rámec existujúcej siete.

Kým prvé dve podmienky síce nerešpektujú aktuálnu vyťaženosť staníc STK a skutočné potreby motoristov, je možné s nimi za určitých okolností súhlasiť, pretože v nich vidieť snahu o systémové a hlavne predvídateľné riešenie. Prvá podmienka umožňuje vznik nových staníc STK prostredníctvom fixného stanovenia minimálneho počtu takýchto staníc v okrese a kraji. Druhá podmienka umožňuje vznik nových staníc STK v prípade, že „počet evidovaných vozidiel v danom okrese vytvára predpoklady na vyťaženie viac ako 25 % kapacity ďalšej kontrolnej linky stacionárnej stanice technickej kontroly.“

Pri tretej a štvrtej podmienke si ministerstvo prostredníctvom veľmi vágnych a nejednoznačných definícií ponechalo voľné ruky na otvorenie ľubovoľného počtu nových staníc STK po celom Slovensku. Tretia podmienka umožní vznik nových staníc STK ak „potrebné kapacity v sieti stacionárnych staníc technickej kontroly sú v danom okrese nedostatočné najmä z dôvodu, že spádová oblasť daného okresu pokrýva aj susedné okresy.“ Štvrtá podmienka je prinajmenšom rovnako problematická, keď nové stanice STK je možné otvoriť ak „regionálne podmienky dopravnej infraštruktúry vyžadujú zriadenie stacionárnej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete stacionárnych staníc technickej kontroly.“

Takto nejednoznačne nastavený model rozširovania siete umožňuje ministerstvu svojvoľne rozhodnúť komu a kde udelí povolenie na zriadenie novej stanice STK. Dá sa preto očakávať, že jedným z mnohých neželaných sprievodných javov bude aj priestor na korupčné správanie zo strany potenciálnych záujemcov o nové stanice STK. Nemenej závažným problémom je skutočnosť, že ministerstvo už dnes nedokáže zabezpečiť efektívnu a dôslednú kontrolu nad existujúcou sieťou STK. S masívnym nárastom počtu nových staníc STK sa táto situácia len zhorší.

Genéza zámeru liberalizovať trh staníc STK je pritom oveľa dlhšia. Už začiatkom roku 2017 Ministerstvo dopravy a výstavby SR (ďalej len „ministerstvo“) predstavilo novelu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Jedným z hlavných cieľov tejto novely bolo úplné zrušenie siete. V rámci legislatívneho procesu nesúhlasný postoj so zrušením siete vyjadrilo viacero významných organizácií vrátane Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov, Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory a Zväzu automobilového priemyslu SR.

Súčasťou medzirezortného pripomienkového konania bolo aj zaslanie úspešnej hromadnej pripomienky a viacerých individuálnych pripomienok verejnosti. Dokonca členovia Hospodárskej a sociálnej rady SR vo svojich záveroch vláde SR odporučili akceptovať výhrady voči navrhovanému zrušeniu siete. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vďaka predloženému pozmeňujúcemu návrhu zo strany koaličných poslancov P. Náhlika (SMER-SD) a R. Baláža (SNS), ktorý navrhoval zachovať sieť, sa ministerstvo rozhodlo novelu zákona č. 725/2004 Z. z. vziať späť a nepokračovať v legislatívnom procese.

Žiaľ, rovnaký návrh na zrušenie siete bol už obsiahnutý v úplne novom vládnom návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý ministerstvo zaradilo do legislatívneho procesu paralelne k novele zákona č. 725/2004 Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že ministerstvo zrušenie siete do nového zákona presadilo napriek rovnakým výhradám zo strany odbornej a podnikateľskej obce ako v prípade stiahnutej novely zákona č. 725/2004 Z. z. Navyše, šlo o hrubé porušenie základných princípov parlamentnej demokracie, keď sa ministerstvo opätovne pokúsilo presadiť rovnaký zámer napriek už raz jasne deklarovanému nesúhlasu poslancov Národnej rady SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pod tlakom koaličných partnerov bolo ministerstvo nútené prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu predloženého na rokovaní príslušných výborov Národnej rady SR predložiť „kompromisné riešenie“. Toto riešenie však nemožno vnímať inak ako skrytú liberalizáciu trhu staníc STK.