Kapustnica so žabacími stehienkami alebo slimačí kaviár. Veľká noc na Slovensku môže byť rozmanitá

BRATISLAVA / Veľkonočné trojdnie je vyvrcholením veľkého pôstu. Kresťania si ním pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Veľkonočné zvyky, ktoré sa viažu k tomuto trojdniu sú rozdielne v mestách a na dedinách. K Zelenému štvrtku sa viaže stará tradícia, ktorá je zakódovaná v samotnom názve, a to konkrétne, že sa má konzumovať niečo zelené. Mnohé stravovacie zariadenia sa dokonca tomuto sviatku prispôsobujú. "Naši predkovia konzumovali aj pŕhľavové polievky alebo rôzne šťaveľové omáčky či z cesnaku medvedieho," uviedla Katarína Nádaská, historička a etnologička. Ďalšia tradícia zeleného štvrtku bola taká, že večer sa zaviazali zvony a chlapci chodili na znak utíchnutia zvonov s rapkáčmi v rukách a oznamovali začiatok posvätného ticha. Zvony sa následne slávnostne rozväzovali až večer na Bielu sobotu. 

Veľký piatok uznávajú na Slovensku všetky cirkvi s výnimkou židov, ako najväčší sviatok. A aj momentálne je to deň pokoja a pracovného voľna. "Na rozdiel od zeleného štvrtku, keď sa ešte mohlo pracovať, tak veľký piatok bol dňom rozjímania," dodala historička a etnologička.

Streda, ktorá sa nachádza pred týmto veľkonočným obdobím, sa nazýva škaredou stredou, pretože v minulosti ľudia zvykli vymetať komíny a pece. Všetko sa pripravovalo na to, že na Bielu sobotu sa kedysi ráno vznietil nový oheň.

Počas sviatkov sa v jednotlivých oblastiach Slovenska varili rôzne jedlá. Zelený štvrtok je pôstny deň, kedy boli veľmi obľúbené múčne jedlá, rôzne párance a trhance. Pre deti sa pridával mak alebo orechy. "Dospelí jedli len také pôstne, holé, bez ničoho. Pokvapkané trochu rastlinným olejom," povedala Katarína Nádaská. piatok je po druhom vatikánskom koncile ustanovený ako jeden z dvoch prísnych pôstnych dní - Popolcová streda a Veľký piatok. Počas týchto dní sa ľudia zdržiavajú mäsitého pokrmu, ale môžu sa jesť ryby. "V minulosti sa jedli napríklad kapustnica so žabacími stehienkami alebo slimačí kaviár," dodala etnologička.

V minulosti sa jedlo aj takzvané "slepé kura" z bielej múky alebo žemle, ktoré sa bežne v minulosti nekupovali. A zmiešalo sa to s niečím zeleným a nechalo sa to zapiecť a pridávalo sa aj vajíčko. Rovnako nezvyčajná je aj "drevená polievka", ktorá je známa najmä na hornej Nitre. "Bola to polievka zo sušených hrušiek a plánok, takže mal človek po nej zdrevenenú sánku," uviedla Katarína Nádaská. Táto polievka sa jedla na Veľký piatok na znak obetovania sa. Starí ľudia sa na Veľký piatok uspokojili aj s kúskom chleba a soľou a hrnčekom mlieka. "Záhorské jidášky" boli jedlom na slovensko-moravskom rozhraní. Bolo to na pripomienku toho, že Judáš zradil Krista bozkom, takže sa pieklo hocijaké pečivo, ktoré mohlo mať tvar postavy alebo geometrický tvar a bolo pokvapkané medom.

V sobotu po Vzkriesení sa začínali obrady až po západe slnka a trvali dlho. Niekedy ľudia prichádzali domov až po 22:00. A keďže už nebol pôst, už sa mohli ľudia najesť. Hoci väčšina ľudí si to nechávala až na nedeľňajšie raňajky. "V nedeľu je rovnako rozšírená tradícia, že gazdiné do košíka nachystali rôzne dobroty, údenú šunku, klobásky, fľaša pálenky alebo vína a chodilo sa s nimi na prvú rannú omšu, aby to farár posvätil," povedala historička a etnologička. Gazdiné potom nachystali na stoly raňajky a zvykom bolo, že každý musel poochutnávať zo všetkého na stole.

Zvyky Veľkonočného pondelka sa vysvetľujú ako pozitívny, magický dotyk z rúk muža, ktorý zobral prútik a dotkol sa lýtok, bokov a rúk ženy a bola to symbolika toho, aby žena bola plodná a usilovná. polievanie bolo kedysi záležitosťou len slobodných mládencov, pričom voda symbolizovala nový život a bystrosť.

​

​