Korbáče a vedrá vody nemusia prospievať zdraviu. Ale sú súčasťou tradície

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Veľkonočné sviatky sú nielen o dobrom jedle, ale aj o dodržiavaní zvykov.Viacerí muži vezmú do rúk vedrá plné vody a vyzbrojení korbáčmi idú ženskému pokoleniu zabezpečiť zdravie.

Podľa imunológa má oblievačka so zdravím len málo spoločné a na organizmus nemá žiadne účinky. "Účinok nie je ani pozitívny, ani negatívny. Je to veselé prežívanie sviatkov. Môže to negatívne vplývať, ak sa to robí masívne veľkými hadicami a ženu alebo dievča vyvlečú von, prípadne je ešte chladno," povedal MUDr. Peter Pružinec, alergológ a imunológ.

Studená voda prospeje viac práve tým ženám, ktoré sa zvyknú otužovať. Ostatným môže hroziť prechladnutie. Samotnej vody či už z potoka alebo riek sa nemusíme báť. "Ak sa aj dostane táto voda do kontaktu s pokožkou, tak je to len na krátku dobu. Čiže tam nehrozí nejaké riziko. Rovnako sa nepredpokladá, že by niekto prehĺtal takúto vodu, takže tiež nehrozí nejaká mikrobiálna kontaminácia," uviedla Zuzana Drobová, Úrad verejného zdravotníctva.

Oblievanie a šibanie patrí medzi pohanské zvyky a patria medzi symboly jari, ktoré ľuďom mali priniesť hojnosť, zdravie a úrodu. Rovnako ako boli tieto zvyky myslené skôr ako symbol, tak sa už aj na niektorých miestach Slovenska vyskytujú len symbolicky. Najmenej sa šibe a oblieva v Nitrianskom kraji. V dodržiavaní tradícií vedie Prešovský kraj, kde je najviac aj oblievačov aj šibačov. Podobne sú na tom aj v Žilinskom kraji, kde prevládajú šibači. "Tretina Slovákov si myslí, že veľkonočné zvyky už sú zastarané na Slovensku. Avšak 58 percent Slovákov si stále myslí, že je to naše špecifikum kultúry, ktoré by sa malo dodržiavať," povedala hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Aj etnológovia pozorujú meniace sa trendy zvykov počas Veľkonočného pondelka. Kreslené kraslice sa napríklad menia na čokoládové vajíčka. "V mestskom prostredí bolo polievanie už dávno distingvované a vodu nahradila voňavka," objasnila etnologička Zuzana Beňušková. "V minulosti sa chodilo šibať skoro ráno, čiže po polnoci. Ale to je dnes už neprípustné," dodala etnologička Katarína Nádaská.