Krajiny okolo Slovenska bojujú s prasacím morom. Hranice sú pod prísnou kontrolou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BUDAPEŠŤ / Veterinári už vedia, čo je zdrojom afrického moru ošípaných v Maďarsku. Vírus tam podľa ich zistení zavliekli ukrajinskí robotníci. Úrady teraz musia určiť ohnisko nákazy a o všetkom informovať Európsku komisiu. Zvieratá a mäso z infekčnej zóny by sa na náš trh dostať nemali.
"Je otázka času, kedy to príde a keď niečo útočí zo štyroch strán, je ťažké sa ubrániť," uviedol konateľ firmy na chov ošípaných Julián Škerlik. Slovensko je doslova v obkľúčení. Bojujú s ním v Čechách, na Ukrajine, v Poľsku podľa veterinárov pribúda denne 20 nových prípadov u diviakov.
Vírus potvrdili aj maďarskí veterinári, a to u uhynutého diviaka. "Pravdepodobný zdroj nákazy sú potraviny, ktoré priniesli ukrajinskí pracovníci, ktorí robia v Maďarsku," povedal riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Na našej východnej hranici je stále veterinárny dozor vo Vyšnom Nemeckom pre cestnú dopravu a v Čiernej nad Tisou pre kamiónovú. Ak v batožine nájdu mäsové výrobky, všetko okamžite konfiškujú. Pri preprave zvierat kamiónmi kontrolujú dezinfekciu. "Nedá sa však vylúčiť hlavne osobná batožina, že nepôjde cez iné hranice, ako je Ukrajina – Poľsko alebo Ukrajina – Maďarsko. Je to veľké riziko pre kontrolu nebezpečnej nákazy," povedal Bíreš.
Do takzvanej nárazníkovej zóny tak k okresom na východe a na západe pribudnú aj pohraničné okresy susediace s Poľskom a s Maďarskom. V pohotovosti sú aj poľovníci. Na ťahu je maďarská strana. Tá musí vymedziť ohnisko nákazy a určiť, ktoré potravinárske závody a tiež chovatelia sú v infekčnej zóne. "Podľa toho Európska komisia vydá rozhodnutie a z týchto území nebude možné vyvážať živé zvieratá a tepelne neošetrené mäso, pokiaľ sa nákaza nezlikviduje," dodal Bíreš.
Príjem potravín na Slovensko budú naši veterinári prísne sledovať. Zaujímať ich bude doklad, že potraviny prešli tepelnou úpravou. Ochorenie síce nie je prenosné na človeka, no práve ľudia sú vírusonosičmi. Nákazu môžu preniesť na obuvi, oblečení či potravinami. O pôvod potravín by sme sa preto mali obzvlášť zaujímať. "Deväťdesiatpäť percent prenosu nákazy je ľuďmi, aby nedonášali mäso neznámeho pôvodu do krajiny, aby sa zvyšky nedostali či už k hlodavcom alebo do lesa k zveri. Vírus prežije aj v klobásach 18 mesiacov, v mrazenom mäse 36 mesiacov, má neskutočnú silu," povedal Škerlik.
Pozrite si archívnu reportáž.