Nie každá žena na materskej má rovnakú šancu zamestnať sa. Rozhodujú tieto kritériá

BRATISLAVA / Vyšší pracovný príjem, vyššie vzdelanie a dlhšia prax zvyšujú pravdepodobnosť, že sa žena zamestná počas rodičovskej dovolenky, alebo krátko po jej skončení. Vyplýva to z analýzy Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR. Ženy s vyšším príjmom zostávajú po pôrode doma v priemere menej ako 16 mesiacov.

"Pravdepodobnosť zamestnania týchto matiek počas rodičovskej je vyššia o 10 až 50 percentuálnych bodov oproti matkám, ktoré pred pôrodom nepracovali, alebo mali nízky príjem," uvádza sa v tlačovej správe IFP. Približne polovica matiek sa zamestnala v sledovanom období počas rodičovskej dovolenky, alebo do jedného roka od jej skončenia. Matky, ktoré mali pred pôrodom v zamestnaní nízky príjem alebo boli pred pôrodom bez práce, trávia na rodičovskej dovolenke priemerne 25 mesiacov. "Zároveň až pre polovicu matiek z tejto skupiny dosahuje dĺžka rodičovskej dovolenky 30 a viac mesiacov," upozorňuje IFP. Z celkového počtu žien zostáva polovica na rodičovskej dovolenke dlhšie ako 26 mesiacov.

Osamelé matky a matky, ktoré naraz porodili viac detí, majú podľa analýzy nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Oba faktory predstavujú objektívne prekážky pre zamestnanie. S tým môže súvisieť aj nedostatok kapacít dostupnej starostlivosti o dieťa, teda jaslí, či škôlok. Naopak, možnosť pomoci starých rodičov pri výchove dieťaťa, ako náhrada formálnej starostlivosti, vplýva pozitívne na návrat matky do práce. 

Pohlavie už v zamestnaní nerozhoduje

IFP zároveň zisťoval formou experimentu, či existuje diskriminácia na základe pohlavia v procese prijímania zamestnancov. V rámci experimentu inštitút vytvoril 40 fiktívnych identít uchádzačov o zamestnanie, ktoré zamestnávateľom zaslal ako žiadosti o prácu. Životopisy jednotlivých uchádzačov o rovnakú pozíciu sa líšili iba pohlavím uchádzača. Všetko ostatné bolo pre obe skupiny rovnaké. "Experiment nepreukázal, že by dochádzalo k systematickej diskriminácii zo strany zamestnávateľov na základe pohlavia," konštatuje IFP.

Kým celková miera pozvaní na pohovor bola 31,6 % v prípadoch, keď išlo o mužského uchádzača o prácu, ženy boli pozvané na osobný pohovor v 28,7 % prípadov. "Aj keď boli muži pozývaní na pohovor vo väčšej miere, tento rozdiel nie je štatisticky významný," zdôrazňuje inštitút. Podobné výsledky boli zistené pri pozvaniach na pohovor v prípade špecifických vekových skupín 31 ročných žien a 34 ročných žien vracajúcich sa po rodičovskej dovolenke na trh práce.

Miera diskriminácie ale podľa IFP môže závisieť od typu povolania. Uchádzači sa hlásili o prácu v rámci štyroch rôznych typov povolaní. Výsledky preukázali diskrimináciu v prípade povolania operátor výroby. "Ženy mali v tomto prípade o 20 % nižšiu pravdepodobnosť toho, že by boli pozvané na pohovor v porovnaní s mužmi," dodáva inštitút.

Pozrite si archívnu reportáž o materskej dovolenke:

​