Chlapček napojený na pľúcnu ventiláciu musí ísť do školy. Mama je hrdá

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BELÁ NAD CIROCHOU / Timotejovi z Belej nad Cirochou lekári nedávali šance. Od narodenia trpí ťažkou chorobou - nerozpráva, nehýbe sa a dýcha len pomocou prístroja. Onedlho však bude mať už osem rokov. Predstavte si, že napriek všetkému ho mama musela riadne zapísať do základnej školy. Najprv sa jej to zdalo absurdné. Neskôr sa ale začala, síce cez slzy ale predsa, tešiť, že aj ona bude mať doma školáka...

"Môžem si to užiť, že bude prvákom na základnej škole, však zlatko moje, tak ako ostatné deti," hovorí pyšná mama Anka. Nik vtedy neveril, že bude žiť. Lekári mu dali tri dni, neskôr maximálne dva roky života. Chlapček s ťažkou diagnózou však už o pár týždňov oslávi ôsme narodeniny. Odklad povinnej školskej dochádzky mal Timotej už dvakrát. Tretíkrát to už možné nie je. Mama ho preto musela riadne zapísať do prvého ročníka. "Je to nezmysel pre také dieťa. Kvôli tomu, pretože on nemôže byť známkovaný. On ani nerozpráva, nebude vedieť ani písať, ani čítať, ani nič," hovorí Anka.

"Od zápisu do povinnej školskej dochádzky sa nedá oslobodiť, dá sa oslobodiť od dochádzania do základnej školy," hovorí Ria Feik Achbergerová, hovorkyňa Ministerstva školstva SR. O tom, či Timotej bude reálne školu musieť aj navštevovať rozhodne riaditeľ a školská rada. "Dieťa aj keď je na domácej pľúcnej ventilácii, dieťa, ktoré nerozpráva a je čisto ležiace, potrebuje 24-hodinovú opateru, tak musí proste byť zapísané v škole," vysvetľuje Anka.

V takom prípade základná škola zabezpečí minimálne dvojhodinovú výučbu v týždni. Rodič však môže požiadať aj o osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky a predložiť potvrdenie od lekára. "Škola nastaví tomu žiakovi vzdelávanie tak, aby bolo vhodné pre daného žiaka," hovorí Achbergerová.

Timotejka zapísali do špeciálnej školy pre mentálne a telesne postihnuté deti. Hoci sa mama na jednej strane zo svojho školáka teší, na druhej sa obáva cestovania. Navyše, rodina v týchto dňoch prišla o auto. "Pred pár dňami som mala haváriu, neviem si predstaviť ako budem malého voziť do školy, pretože momentálne auto nemáme. Som šťastná, lebo je tu s nami a predstava toho, že by bol školákom je úžasná. Len s tými ťažkosťami," hovorí Anka.