COOP Jednota Slovensko: Pojazdné predajne nedodržiavajú pravidlá

BRATISLAVA / Bežným moderným formám maloobchodného predaja konkurujú najmä v obciach, ale i vo väčších mestách oživené staršie spôsoby predaja, napríklad rôzne pojazdné predajne. Podľa COOP Jednoty ich často prevádzkujú cudzinci a predajcovia porušujú zákonné povinnosti.

Systém spotrebných družstiev COOP Jednota je najväčším domácim predajcom potravín, ktorý sa dôsledne snaží dodržiavať všetky legislatíve povinnosti obchodníka. Spokojnosť zákazníka ako hlavný cieľ sa snaží napĺňať predajom bezpečných potravín. Hlavným východiskom je trvalá podpora predaja slovenských výrobkov, ktoré cenou a kvalitou spĺňajú kritériá zákazníkov.

"Snažíme sa presadzovať túto prioritu v obchodnej praxi napriek prísnej legislatíve a silnému konkurenčnému prostrediu. Preto vnímame negatívne, že predajcovia vykonávajúci ambulantný predaj potravín často porušujú zákonné povinnosti v oblasti hygieny predaja aj v iných oblastiach," hovorí vrchný riaditeľ sekcie obchodu COOP Jednoty Slovensko Branislav Lellák. "Deformujú tým nielen konkurenčné prostredie, ale predstavujú riziká aj vo vzťahu k spotrebiteľom."

Predávajú aj cudzinci

Najčastejšie ide o predaj potravín ako ovocie a zelenina, mäso, hydina, mäsové a mliečne výrobky, chlieb a pečivo, vajcia, cukrovinky, ale aj drogéria. Domáci obchodný reťazec COOP Jednota Slovensko prevádzkuje predajne v rámci celého Slovenska, teda aj v malých obciach, kde sa počet obyvateľov pohybuje často aj pod 500 občanov. Niektoré predajne v týchto miestach sú na hranici ekonomickej únosnosti, no predstavujú jedinú nákupnú možnosť pre obyvateľov regiónov, kam nadnárodné reťazce nevstupujú a neotvárajú predajne z ekonomických dôvodov.

Ambulantný predaj sa dotýka predajní v týchto obciach a okrajovo aj v mestách. „Pojazdní predajcovia prichádzajú raz až trikrát do týždňa, v niektorých obciach majú pred predajňou ambulantný predaj každý deň. Nezriedka ho realizujú cudzí štátni príslušníci, na severe a východe Slovenska sú to Poliaci a v južných okresoch predajcovia z Maďarska, “ hovorí Branislav Lellák a dodáva, že títo predajcovia sa pri podozrení na kontrolu rýchlo zbalia a odídu.

Upozorňuje aj na to, že ambulantný predaj často prebieha bez povolenia. Z hľadiska hygieny musí schváliť a vystaviť povolenie na činnosť ambulantného predaja Regionálny úrad verejného zdravotníctva a kontrolu dodržiavania podmienok predaja má na starosti príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa. Samotné povolenie na predaj potom vydáva obec, ktorá musí splniť povinnosť nahlásiť takéto povolenie na Finančnú správu kvôli kontrole a zabráneniu úniku DPH. Podľa Branislava Lelláka predávajúci nedodržiavajú viaceré podmienky stanovené zákonom, napríklad neoznačujú svoju prevádzku menom, nepoužívajú elektronickú registračnú pokladnicu, bežné je váženie na nekalibrovaných váhach, nevystavuje sa doklad o nadobudnutí tovaru, často chýba potrebná dokumentácia o oprávnení na podnikanie, povolenie na predaj výrobkov na trhovom mieste, zdravotný preukaz a posudok príslušného orgánu na ochranu zdravia.

Slabá kontrola

„Predaj čerstvých potravín formou ambulantného predaja je z nášho pohľadu minimálne neetický, nesprávny a ohrozuje zdravie nakupujúcich. Považujeme to za formu nekalej obchodnej praktiky či už voči výrobcom, alebo maloobchodným reťazcom. Obávam sa však, že kontrola zo strany príslušnej regionálnej a veterinárnej správy je nedostatočná, a to z pohľadu včasnej informácie o prebiehajúcom nelegálnom ambulantnom predaji, ako aj z pohľadu nedostatočnej kapacity pracovníkov kontrolného orgánu,“ hovorí Branislav Lellák a dodáva: „Považujeme za správne, že prevádzkovatelia kamenných obchodov musia spĺňať prísne podmienky predaja, ktoré dôsledne kontrolujú štátne orgány. Som však presvedčený, že z hľadiska verejného záujmu by mali opatrenia orgánov štátnej kontroly smerovať aj k predajcom vykonávajúcim problematický ambulantný predaj.“