Slováci plytvajú potravinami, ľudia v núdzi sú za ne vďační

BRATISLAVA / V predajniach sa denne hromadí množstvo nepredaných potravinových prebytkov. Jeden z obchodných reťazcov prezradil, že ročne je to až v tisícoch ton. Ide pritom aj o konzumovateľné jedlo po dátume spotreby. Sú to ale práve domácnosti, ktoré stále vyhadzujú najviac potravín.

"Je toho dosť veľa. Je to plná dodávka, niekedy aj dvakrát. Denne je to aj pol tony, tona potravín," hovorí Milan. Pracuje na Miestnom úrade Bratislava Nové mesto a je jeden z tých, ktorý odváža potravinový prebytok z reťazcov.

Potraviny, ktoré sú tesne pred koncom záruky alebo aj po nej miznú v útrobách potravinovej banky. Obchodné reťazce ich musia z regálov stiahnuť najmä pre hrozbu vysokých pokút. Len za posledný finančný rok mal jeden z nich potravinový prebytok až 8,5 tisíc ton.

V tom sú započítané potraviny vhodné na ľudskú spotrebu, ale aj také, ktoré sa dajú využiť ako krmivo pre zvieratá a tiež jedlo, ktoré skončilo na skládke. "Ako jediný maloobchodník sme zmerali potravinový odpad, ktorý vzniká v našich prevádzkach. Len v minulom roku sa nám podarilo znížiť potravinový odpad až o 20 percent," hovorí Veronika Busch, hovorkyňa Tesca.

Tento obchodný reťazec za posledný rok predal celkovo viac ako pol milióna ton potravín. Dôvodom stiahnutia jedla z regálov je napríklad aj uplynutie dátumu minimálnej trvanlivosti. "Po tomto dátume ich nemôžeme predávať. Musia byť jasne označené v zázemí v klietkem," dodáva.

Alarmujúca štatistika

Štatistika, ktorú poskytol rezort pôdohospodárstva je oveľa alarmujúcejšia. Podľa neho totiž až približne tretinu potravín vyrobenú na svete pre ľudskú spotrebu ľudia vyhodia. A v Európskej únii polovica zbytočne vyhodeného jedla pochádza práve z domácností. "V Európskej únii sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo zodpovedá na osobu 173 kilogramom," uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

V tomto rebríčku najhoršie dopadlo Holandsko a najlepšie Slovinsko. "Slovensko je v plytvaní potravín ôsme od konca. Najviac vyhadzujeme chlieb a pečivo a na druhom mieste uvarené jedlo," dodala Matečná.

Časť potravín, ktoré už nemôžu byť vo voľnom predaji, nejde do odpadu. Práve naopak, na darovanie ľuďom v hmotnej núdzi. Ide aj o potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Umožňuje to zákon, ktorý je v platnosti už druhý rok. "Len v minulom roku sme takto darovali 577 ton potravín pre ľudí v núdzi. Darujeme prevažne čerstvé potraviny, ovocie a zeleninu. Ale sú to aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti ako ryža a cestoviny," dodala Veronika Busch, hovorkyňa Tesca.

"Následne ten tovar, ktorý získame, ponúkame týmto charitám a dávame im ho k dispozícii pre ďalšie spracovanie a nakŕmenie, prípadne pomoc pre ľudí," hovorí Marko Urdzik, šéf Potravinovej banky SR.

Takto pomáhajú až 5 tisíc ľuďom v núdzi po celom Slovensku. Potravinová banka funguje už desať rokov. Podľa jej šéfa je takýchto potravín stále ešte málo. "Zatiaľ sme si na to nezvykli, že dávame tovar aj po dátume minimálnej doby trvanlivosti," dodáva Urdzik.