Už rok nenakúpime počas štátnych sviatkov. Kto tým získal a kto stratil?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Zajtra to bude presne rok, odkedy vstúpil do platnosti zákon o zákaze maloobchodného predaja počas štátnych sviatkov. Po dlhých rokoch sme si znovu museli zvykať na to, že do obchodu sa nemôžeme vybrať kedykoľvek.

Z pohľadu nás, bežných spotrebiteľov, to prinieslo komplikácie a nutnosť strategicky uvažovať, najmä ak sa sviatky nakopia po sebe. Vybrať sa na nákupy večer predtým, to je dnes hotové peklo, preto treba na to myslieť už niekoľko dní pred sviatkom. Ako povedal analytik Ľubomír Drahovský, druhá strana barikády - teda obchody a ich zamestnanci, sa tým za ten rok už museli nejako vyrovnať. "Zdá sa, že obchodné spoločnosti neprerobili na tejto situácii, pretože ušetrili na platbách pre zamestnancov, ktorí by pracovali cez sviatky. Na druhej strane, zamestnanci, ktorí chceli pracovať cez sviatky, týmto zákonom pomerne veľa stratili," potvrdil obchodný analytik Ľubomír Drahovský.

Zašli sme aj na ministerstvo financií, či sa to nejako prejavilo na ekonomike krajiny. Predsa len - menej tržieb rovná sa menej daní a iných odvodov. "Ministerstvo financií nemá analýzu dopadov na ekonomiku. Je však možné predpokladať, že presun nákupov na dni pred sviatkom, alebo na zvýšenie kapacít ubytovaní, alebo v iných službách, ktoré sú počas sviatkov dostupné je dopad na ekonomiku zanedbateľný," tvrdí Alexandra Gogová, hovorkyňa Ministerstva financií SR.

Ak sa však počas sviatkov pozriete na obchody tesne za slovenskými hranicami, nejaký dopad to predsa len malo. Vysielali sme o tom niekoľko reportáží. Stačilo sa ráno postaviť na hraničný priechod a sledovať tú rieku slovenských áut, ktoré sa valili na sviatočné nákupy do zahraničia. "Samozrejme, tá situácia priniesla aj fakt, že mnohí spotrebitelia pri nákupoch vynášali svoje peniaze do zahraničia," potvrdil Drahovský.

Zaujímalo nás, či by sa nedali zistiť aj trochu konkrétnejšie čísla. Získali sme ich od niekoľkých bánk. V jednej napríklad zaznamenali nárast transakcií platobnými kartami u obchodníkov deň pred sviatkami až o 20 percent. V inej zasa zistili, že pred zavedením zákazu sviatočného predaja ľudia tri štvrtiny platieb kartami počas sviatkov robili doma, štvrtinu v zahraničí. Potom sa to otočilo. "Ak si porovnáme objemy platieb kartou na Slovensku za uplynulých 12 mesiacov v porovnaní s obdobím pred tým, ten objem platieb klesol asi až o 66 percent, zatiaľ čo objem platieb kartou v zahraničí počas sviatkov stúpol asi o tretinu," tvrdí Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB banky.

Podľa niektorých odhadov takto počas sviatkov Slováci za uplynulý rok minuli za hranicami 20 až 30 miliónov eur. Zákaz sviatočného predaja však mohol mať aj iné, nečakané následky. Mohlo to podnietiť diskusie o dvojakej kvalite tovarov u nás a za hranicami. Myslí si to analytik Ľubomír Drahovský: "Mnohí ľudia, ktorí predtým nechodili kupovať do zahraničia, zistili, že mnohé sortimenty, ktoré sa predávajú u nás, nie sú také kvalitné ako v zahraničí. To spôsobilo veľký tlak na to, aby sa zrovnoprávnili značky v západných krajinách a stredo-východnej Európe."

Aj obchodníci sa museli naučiť žiť s novými problémami. Ak sa nahromadí viac sviatkov po sebe, v obchodoch sa vytvárajú prebytky potravín, z ktorých mnohé môžu skončiť až v odpade.