Posledných 100 rokov prinieslo Slovákom veľké zmeny. Čo považujú za najpozitívnejšie?

BRATISLAVA / Od vzniku Československa uplynulo 100 rokov, Slováci vo svojej histórii najpozitívnejšie vnímajú protifašistické povstanie z roku 1944 a Česi protikomunistický prevrat z roku 1989.

Obyvatelia Česka a aj Slovenska naďalej považujú za jednu z najvýznamnejších udalostí zamatovú revolúciu. Tieto výsledky priniesli februárový prieskum. Informácie ohľadne dôležitých udalostí a postojov občanov oboch národov predstavili Paulína Tabery z českého Centra pre výskum verejnej mienky a Zora Bútorová zo slovenského Inštitútu pre verejné otázky.

Revolúcia, ktorá v roku 1989 priniesla pád komunistického režimu v oboch zemiach bola najvýznamnejšou udalosťou pre 49 percent Slovákov a 62 percent Čechov. Ako najdôležitejšiu udalosť Slováci označili SNP (63 percent) a na druhom mieste vznik Slovenskej republiky v roku 1993 (59 percent).

Rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi panujú aj v iných otázkach - napríklad v hodnotení Pražskej jari 1968. Na Slovensku to bolo 30 percent a v Čechách 47 percent. 

Oba národy sa ale zhodli na tom, že najhorším obdobím bolo obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Slováci boli v tejto otázke menej kritickí. A rovnako súlad našli aj v negatívne hodnotených osobnostiach - štvoricu tvorili Klement Gottwald, Gustáv Husák, Vasil Biľak a Jozef Tiso. 

+2 fotky

Najpozitívnejšie hodnotené udalosti od vzniku Česko-Slovenska

​

Medzi občanmi oboch národov panovali rozdiely aj v hodnotení osobností uplynulých 100 rokov. Česi najviac pozitívne hodnotia prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. Slováci si za svoju historicky najvýznamnejšiu osobnosť zvolili Milana Rastislava Štefánika (66 percent), za ním skončil Alexander Dubček a až na treťom mieste Masaryk. 

Pozrite si reportáž o tom, ako prezident Miloš Zeman kritizoval Alexandra Dubčeka.

​

​

​