Nové Mesto nad Váhom odmieta ťažbu uránu v regióne

Jednomyseľne sa na tom uzniesli poslanci mesta. Odsudzujú akúkoľvek aktivitu, ktorá k ťažbe uránu smeruje a ohrozuje zámery mesta na rozvoj turizmu.

Nové Mesto nad Váhom žiada zastaviť všetky prieskumné práce v súvislosti s ťažbou uránu v územiach obcí Selec, Kálnica, Hôrka nad Váhom. Jednomyseľne sa na tom uzniesli poslanci mesta. Odsudzujú akúkoľvek aktivitu, ktorá k ťažbe uránu smeruje a ohrozuje zámery mesta na rozvoj turizmu.

Turistický potenciál má hlavne Zelená voda na kraji mesta. "Náš región má iné tradície v priemysle, sú tu významné historické a kultúrne pamiatky, blízko sú Piešťany, Trenčianske Teplice. Nemôžeme čakať, že nám niekto schváli ťažbu uránu v Kálnici. Slovenská republika na to nie je odkázaná," povedal pred poslancami primátor Nového Mesta nad Váhom Jozef Trstenský.

Jediný do rozpravy sa prihlásil poslanec Milan Pašmík. "Aj zahraničné firmy, ktoré investujú na Považí, by sa mali zaujímať o prípadné dopady na životné prostredie," uviedol

Ťažbu uránu pri Novom Meste nad Váhom zvažuje kanadská spoločnosť Ultra Uranium. Už v 60. rokoch minulého storočia prieskumy ukázali, že v lokalite obcí Kálnica a Selec, ktoré sa nachádzajú v Považskom Inovci, sú ložiská uránu. Ťažbu však vyhodnotili ako neefektívnu. Situácia sa zmenila, urán je v súčasnosti omnoho drahší a už dva roky sa robia nové prieskumy.

Historický odhad zásob je stanovený na necelých 2 500 ton uránového koncentrátu. Podľa ultrauranium.com výdatnosť rudy presahuje 0,06 %, čo znamená, že by sa mali vyťažiť milióny ton rudy. Prieskumné práva vlastnil Jozef Komoň zo Spišskej Novej Vsi. Ten ich v júni previedol na dcérsku spoločnosť Ultra Uranium s názvom Beckov Minerals.

"Kanaďania neveria údajom starším ako 10 rokov," vysvetľuje Komoň nové prieskumy. Tie by podľa jeho slov mali trvať ešte šesť rokov, až potom spoločnosť podľa aktuálnej situácie na trhu zváži výhodnosť ťažby a prípadne o ňu požiada. Výdatnosť v Inovci je omnoho nižšia ako napríklad v Jahodnej.

V roku 2007 bolo prieskumné územie rozšírené o ďalších 13 kilometrov štvorcových južným smerom, až po obec Hôrka nad Váhom. "Mikroregión Beckov - Zelená voda - Bezovec, združujúci 11 obcí pod Považským Inovcom, kategoricky odmieta ťažbu uránu, čo potvrdili na svojom stretnutí v Novej Lehote uznesením zo dňa 8. októbra tohto roku," informovala prednedávnom Strana zelených.

"Hrady Beckov a Tematín, vrchy Inovec či Bezovec lákajú turistov, lyžiarov, milovníkov prírody a histórie. Ťažba uránu by zdevastovala krásnu krajinu bohatú na prírodné a historické skvosty. Obyvatelia regiónu by boli donútení opustiť svoje domy z obavy o svoje zdravie. Ťažba by si vyžiadala krutú daň, a to mŕtvu krajinu na tisíce rokov," povedal podpredseda strany Peter Nováčik. Preferovanie agroturistiky podľa neho prinesie do regiónu nové pracovné miesta, mladých ľudí a trvalo udržateľný rozvoj.

Samotnej ťažbe predchádza vydanie viacerých kladných rozhodnutí. Ako pre agentúru SITA uviedol Jozef Šuchta z občianskeho združenia Sosna, ktoré sa zaoberá vplyvom ťažby nerastných surovín na životné prostredie, pokiaľ bude vydané rozhodnutie k banskej činnosti, vplyv obce je už minimálny.

Riziká prípadnej ťažby zhodnotil na septembrovom stretnutí zúčastnených strán v Kálnici Juraj Rizman z Greenpeace. Podľa jeho slov treba pre malé množstvo uránu vyťažiť obrovské množstvo rudy, pri čom sa používajú rôzne chemikálie.

"Väčšia časť tej rudy je odpad znečistený chemikáliami a je rádioaktívny. Navyše pri ťažbe uránu vzniká rádioaktívny plyn radón, ktorý spôsobuje rakovinu pľúc," uviedol Rizman. Podľa jeho slov skúsenosti hovoria, že plyn spôsobuje problémy aj niekoľko kilometrov od bane.