Prázdniny žiadne a roboty veľa. Aj tak vyzerala škola kedysi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Zostáva už len týždeň a celým Slovenskom sa preženie obrovský výdych úľavy všetkých žiakov a študentov, ktorí sa už nevedeli dočkať prázdnin.

Mnohí to už majú za sebou. Známky sú už uzatvorené, do školy sa chodí len zo zotrvačnosti, aby sa študenti spolu odfotili, na nejaký ten výlet alebo len tak spoločne stráviť čas.
V súčasnosti už berieme prázdniny ako samozrejmosť, každoročné obdobie úľavy, no kedysi školáci také niečo vôbec nepoznali. "Ešte počas rakúsko-uhorskej monarchie bol školský rok trochu iný. Začínal sa síce v septembri, ale bežnou otázkou bolo, koľko zím daný žiak odchodil. Deti najmä zo sedliackych rodín chodili do školy len počas zimy, pretože už na jar na konci marca, museli začať opäť pomáhať rodičom na poli," uviedla etnologička Katarína Nádaská.

Takýto školský rok sa ale väčšinou týkal len detí na dedinách. V mestách a bohatších rodinách sa to v časoch monarchie riešilo inak. "Meštianske deti alebo deti šľachticov mali domácich učiteľov, takže oni si urobili prázdniny, kedy chceli," s úsmevom dodala etnologička.

Skutočné letné prázdniny v súčasnej podobe sa do školského systémy dostali až po veľkej školskej reforme po vzniku samostatného Československa v roku 1918. Veľké reformy školstva robila už Mária Terézia. Lenže v tých časoch išlo najmä o to, aby sa každé dieťa dostalo do školy a naučilo sa základné veci. "Základná školská dochádzka sa nazývala trívium - čiže čítanie, písanie a počítanie. Cieľom reformy bolo, aby sa každé dieťa vedelo podpísať a vedelo si prečítať a spočítať základné veci," dodala Katarína Nádaská.

V podstate išlo o boj proti absolútnej negramotnosti obyčajných ľudí. Školská dochádzka sa nebrala tak vážne, deti často začínali ako sedem, osemročné. Ani počet absolvovaných tried nebol pevne stanovený. Išlo naozaj len o to, aby sa ľudia vedeli podpísať, niečo prečítať a zrátať si čosi náročnejšie ako umožňujú prsty na dvoch rukách. Preto vtedy ani nepoznali vysvedčenia v takej forme, ako ich máme dnes. "S nápisom vysvedčenie dostávali študenti výsledky už počas prvej republiky, kedy sa aj školský systém začínal podobať na ten dnešný," povedala etnologička Katarína Nádaská.

V prvej Československej republike sa objavilo aj známkovanie od jeden do päť, ktoré zostalo štandardom až dodnes, aj keď nie úplne všade.

Školáci sa najnovšie budú učiť aj o Európskej únii vo väčšom rozsahu. Pozrite si dôvod tejto zmeny.