Tri mliečne krízy napáchali veľa škôd. Riešením nie sú ani dotácie. Farmári to ale nevzdávajú

BRATISLAVA / Rušenie chovov dojníc, obmedzenie výroby mlieka a zánik viacerých fariem. Tri mliečne krízy za ostatných desať rokov narobili medzi producentmi mlieka značný prievan. Nízke výkupné ceny často nepokryli ani ich náklady. Viacerí preto označili toto odvetvie za biznis bez budúcnosti a z poľnohospodárstva sa stiahli. Čeliť problémom sa však dá aj inak.

Pohľad na maštale plné kráv začína byť na našich družstvách už skôr výnimočný. Mnohí producenti mlieka sa totiž postupne rozhodli zrušiť chovy dojných kráv. Tŕňom v ich päte je nízka efektivita a s tým súvisiace ekonomické problémy. Viacerí sa preto rozhodli s týmto biznisom prestať. "Predtým bolo na Slovensku zhruba 780 chovov, ktoré produkovali mlieko. Dnes sa pohybujú na úrovni okolo 480," vysvetľuje Jozef Mlynarčík, predseda PD Veselé. "Na Slovensku vyprodukujeme necelý jeden milión ton mlieka, čo je len jedno percento z celej EÚ,"  tvrdí Eva Sadovská, analytička v poľnohospodárstve.

Dôvodom rušenia chovov sú však nielen nízke výkupné ceny. "Je veľký problém dostať pracovníkov do živočíšnej výroby," dodáva Mlynarčík. Postaviť podnikanie na mlieku a vyrábať ho v maštaliach z polovice minulého storočia si dnes trúfne máloktorý farmár. "Môže rovno zabudnúť na to, že tú efektivitu mu prinesú kozmetické zmeny v rámci úpravy jeho farmy, ale musí začať na zelenej lúke," vysvetľuje Daniel J. Kratky zo Slovenského farmárskeho družstva.

Všeliekom nie sú ani európske dotácie, ktoré často pokryjú iba drobné vylepšenia. Farmárom zároveň neprospieva ani dlhodobo klesajúci záujem o mlieko. Spotreba konzumného mlieka za ostatných 20 rokov výrazne klesla. Priemerný Slovák tak ročne vypije len zhruba 45 litrov. Zvrátiť tento trend sa rozhodli na farme v Bzovíku, kde vybudovali novú mliečnu farmu. Po dokončení druhej fázy prichýli minimálne 1 400 dojníc. "Je to unikátna investícia, ktorá sa na Slovensku po 89. roku v takomto rozsahu nerobila," tvrdí Kratky.

Postaviť sa ju rozhodli práve počas jednej z mliečnych kríz. "Keď je dobre, nemáme o čom uvažovať, ale my sme museli urobiť niečo pre to, aby tie dojnice tu zostali," hovorí Juraj Petruš, predseda RD Bzovík. V našich končinách ide o prvú lastovičku. Otázne je dokedy zostane osamotená.

​