Na východe sa na Vianoce je jucha a mačanka, kračún už menej

Na východe Slovenska sú toto veľmi dobre známe pojmy. Patria na štedrovečerný stôl.

Na štedrovečerné stoly na východnom Slovensku patria jedlá, ktoré sú v iných regiónoch Slovenska neznáme. Bez jednoduchej polievky juchy či hustejšej kaše mačanky sa dodnes na Vianoce nezaobídu mnohé domácnosti. Už málokde však pečú tradičný vianočný chlieb kračun.

"Juchu varíme pravidelne každé Vianoce, je to vlastne naša verzia kapustnice," povedala Ivana Komanická z Bardejova. Jucha sa pripravuje z kapustnej šťavy, do polievky sa pridáva korenie, sušený hrach, slivky či klobása. V priehľadnej a riedkej polievke je však podľa Komanickej menej kapusty, ako to býva v bežných kapustniciach.

Jucha sa ešte na stole môže dochutiť roztopeným maslom. Recept na dobrú juchu má každá gazdiná v drobnostiach iný. Do polievky sa napríklad môže pridať aj cestovina z hrubej múky.

Ešte pred juchou sa na stoloch objavuje mačanka. Podobne ako jucha, aj mačanka sa pripravuje zo šťavy z kapusty. Kyslá kapusta však podľa Komanickej musí byť domáca, z inej kapusty sa kaša pripraviť nedá.

Do správnej hustej mačanky sa pridávajú huby, cibuľa a cesnak. Jedlo sa zahustí smotanou alebo múkou. Pri večeri sa do kaše máčajú kúsky chleba.

Tradičným vianočným jedlom na Zemplíne bol v minulosti chlieb kračun. "Je to pravdepodobne jediná oblasť na Slovensku, kde sa tento chlieb piekol," povedal etnológ Východoslovenského múzea Pavol Lackanič. Tradícia pečenia chleba však už podľa Lackaniča pravdepodobne zanikla.

Kračun mal zvyčajne veľké rozmery, cesto sa pripravovalo z viacerých druhov múky, posypaný bol obilninami, makom a strukovinami. Tie symbolizovali hojnosť a plodnosť. Do chleba sa pred pečením vkladali hrudky medu.

Pomenovanie chleba kračun mohlo byť podľa Lackaniča odvodené od pôvodného sviatku slnovratu, dni v tejto časti roku sú totiž najkratšie.