Brusel spustil hlasovanie o zrušení striedania času. Slováci, zapojte sa aj vy!

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Už mnoho rokov sa vždy v marci a októbri otvára celospoločenská debata o striedaní zimného a letného času. V Bruseli sa tentokrát rozhodli, že sa opýtajú obyvateľov Európskej únie, aká možnosť by im najviac vyhovovala. Trvalo zimný, letný, alebo zachovanie striedania času. Hlasovať sa dá do 16. augusta.

Každoročne sa dvakrát opakuje to isté - pri zmene času zo zimného na letný a naopak ľudia hromžia, že im to spôsobuje nepríjemnosti. Predstavitelia Európskej únie sa preto rozhodli konať. Vo februári tohto roku prijal Európsky parlament rezolúciu, ktorou poveril komisiu o revíziu súčasného stavu a návrh na riešenie. A komisia sa rozhodla opýtať aj ľudí. Spustilo sa celoeurópske hlasovanie, zapojiť sa môžete v jednoduchom formulári aj vy. Slovenský jazyk si zvolíte v okienku v pravej časti zobrazenej stránky.

Tri možnosti

Ľudia majú neraz chaos v tom, ako sa ten čas vlastne posúva a čo to znamená. Komisia ponúka hneď tri možnosti. Natrvalo zimný, natrvalo letný, alebo zachovanie striedania času.

Ak by ste hlasovali za trvalo zimný čas, znamená to, že preferujete skoršie svitanie. V zimnom období to v našom pásme znamená svitanie približne okolo siedmej ráno (plus mínus s ohľadom na blízkosť k zimnému slnovratu). No tak, ako skôr slnko vychádza, aj skôr zapadá, takže v zime máme tmu už okolo štvrtej poobede. Ak by bol "zimný" čas zavedený celoročne, znamenalo by to, že v lete bude svitať už okolo tretej hodiny rannej a slnko zapadne približne o ôsmej večer.

+5 fotiek

Zrušenie zmeny času

Ak by ste hlasovali za trvalo letný čas, preferujete neskorší západ slnka. V zime by to ale znamenalo svitanie až okolo ôsmej ráno, popoludní by však bolo svetlo aspoň do piatej hodiny popoludní. V lete by nás slnko budilo približne o štvrtej, no zapadalo by až okolo deviatej hodiny večer.

Treťou možnosťou je zachovanie striedania času, teda spojenie benefitov oboch možností, ale s prijatím prípadných nepríjemností spojených s obdobím bezprostredne po zmene času.

Kde sa vzal, tu sa vzal letný čas?

Od začiatku išlo o svetlo. Ako prvý naznačil, žeby prispôsobovanie sa dennému svetlu mohlo mať pozitívny efekt prezident USA Benjamin Franklin už v roku 1874. Ten ale nechcel meniť čas, očakával len, žeby ľudia v lete chodili skôr spať, aby začínali s prácou so svitaním. O necelých 30 rokov neskôr už prišiel so serióznym návrhom londýnsky staviteľ William Willet v eseji "Mrhanie denným svetlom".

Do praxe sa ale letný čas zaviedol až počas prvej svetovej vojny. Niekde experimentálne, inde pretrval, napríklad vo Veľkej Británii, v USA a v Rusku, kde sa čas posúval až o tri hodiny. Definitívne však o zavedení letného času rozhodla ropná kríza na prelome 70. a 80. rokov. Striedanie času malo šetriť energiu potrebnú na svietenie a Československo ho zaviedlo v roku 1979. V súčasnosti v marci posúva čas zhruba polovica krajín severnej pologule a zopár štátov južnej.

Všetko dobré je na niečo zlé

Očakávaná úspora energie sa napokon neukázala byť nijako výrazná, no striedanie času už ostalo zachované. Mnohým ľuďom ale spôsobuje nepríjemné stavy, hoci len na pár dní, kým si rozhodený organizmus na nový čas zvykne. Problematický býva najmä marcový prechod na letný čas, keď sa ručičky na hodinách posúvajú o hodinu dopredu. To znamená, že je zrazu o hodinu viac a telo privyknuté na istý spánkový režim budíme o hodinu skôr. Podľa najrôznejších prieskumov počas dní bezprostredne po zmene času pribúda ranných dopravných nehôd, zranení na pracovisku, depresií, zdravotných problémov najmä u kardiakov a dokonca aj samovrážd. O produktivite práce nevyspatých ľudí nehovoriac.

Na druhej strane, keď týchto pár dní pominie, nastáva pre mnohých najkrajšia časť roku a nie je to len počasím. Letný čas prináša obľúbené dlhé večery, keď je svetlo takmer do pol desiatej večer. Vzniká tak priestor nielen na príjemné posedenie s priateľmi, ale aj prácu na záhrade, alebo športové aktivity, takže zdravotné benefity sú jasné. Rovnako ranné svitanie nastáva "až" okolo štvrtej, ak by bol ponechaný zimný čas, svitalo by už o tretej v noci. S dlhším prirodzeným svetlom klesá aj nehodovosť a depresií ubúda.

Pozrite si reportáž o privítaní letného slnovratu: