Prokurátori sa opakovane sťažujú na sudcov. Problémom je nečinnosť a prieťahy v konaniach

BRATISLAVA / Nečinnosť sudcov a prieťahy v konaniach je stále veľkým problémom. Doplácajú na to najmä obete a poškodení. Generálna prokuratúra tvrdí, že vlani sa prokurátori opäť museli na sudcov sťažovať. Podľa expertky na trestné právo to kazí Slovensku dobré meno vo svete.

Doteraz najväčším extrémom stále ostáva ex sudca Pavol D. Ten mal na bratislavskom súde nechať premlčať viac ako 30 trestných prípadov.

"To vrhá zlé svetlo celkovo na Slovensko z hľadiska vymožiteľnosti práva a tiež samozrejme, čo sa týka ľudských práv," hovorí expertka na trestné právo Lucia Lurilovská. "Minulý rok podali prokurátori 142 sťažností na nečinnosť súdov. Najviac týchto sťažností bolo podaných v obvode krajskej prokuratúry Trnava a Trenčín," informuje hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

 Rezort spravodlivosti ale tvrdí, že sudcovia sa už polepšili. Argumentuje totiž tým, že v porovnaní s rokom 2016 ide o 40 percentný pokles týchto sťažností. Okrem toho súd Ba I známy mnohými disciplinárkami pre nečinnosť sa výrazne zlepšil.

"Ministerstvo spravodlivosti túto správu nevníma negatívne. Práve naopak. Slovenské súdy v roku 2017 odsúdili takmer 27 tisíc ľudí, 1200 ľudí bolo oslobodených," uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová. Expertka na trestné právo to ale vidí inak.

"Tých reštančných vecí, tých, kde veľmi dlho prebieha to trestné konanie a nerobia sa konkrétne úkony dlhý čas, je veľmi veľa," hovorí Kurilovská. "Ministerstvo spravodlivosti neeviduje žiadne vypuklé nečinnosti sudcov zo subjektívnych dôvodov. Práve naopak, väčšinou to bolo z objektívnych dôvodov," uviedla hovorkyňa ministerstva. 

Ako najviac problémová vyskočila Trnava so 43 sťažnosťami. S malým rozdielom za ňou zaostáva Trenčín s 38 sťažnosťami. Za ním je Banská Bystrica a Prešov.

"Prokurátori podávajú sťažnosti v prípade, ak je podaná obžaloba pre prečin a súd nevykoná konanie za viac ako 6 mesiacov. A v prípade, ak je podaná obžaloba za zločin a súd nekoná viac ako jeden rok," uvádza Predajňová. Dôvodmi prieťahov v súdnych procesoch sú napríklad aj obštrukcie zo strany obžalovaných a svedkov.

"Alebo je to v prípade, ak dôjde k zmene zloženia senátu alebo samosudcu. A samozrejme dĺžku súdneho konania ovplyvňuje aj vypracovanie znaleckých posudkov," vysvetľuje Predajňová. 

"Skôr, v čom vidím problém, je problém v distribúcii týchto posudkov. Ako keby niektorí znalci boli vyťažení viac, niektorí menej," myslí si psychológ, súdny znalec Dušan Kešický. Štandardná doba na vypracovanie posudku je podľa Dušana Kešického približne mesiac. Aj znalci ale čelia problémom.

"Mne samému sa často stáva, že mi odmietajú prísť obvinení. Dokonca, čo je úplne paradoxné, odmietajú prísť poškodení, ktorí zmenili svoje rozhodnutie," dodáva Kešický. Podľa rezortu spravodlivosti za nečinnosťou na súdoch stojí najmä podstav sudcov, ktorí nestíhajú. Obhajuje aj okresný súd v Trnave. A to tým, že je nadpriemerne zaťažený trestnými vecami, ktoré vlani riešilo len 6 trestných sudcov.

"Napríklad na OS v Piešťanoch v roku 2017 pracoval iba jeden sudca s plným trestným dopadom a jeden iba s čiastočným," povedala Drobová. Podľa expertky je pozitívne najmä to, že už bola výrazne obnovená činnosť disciplinárnych senátov. "Aby tí sudcovia aj z tohto pohľadu mali určitý meč nad sebou, aj týmto že môžu byť disciplinárne postihovaní," dodáva expertka na trestné právo.