V Utekáči majú fabriku duchov. Sklárne pomaly ale isto chátrajú

POLTÁR / Okres Poltár bol kedysi preslávený sklárskou výrobou. Vo viacerých sklárňach našli obživu tisíce ľudí. Druhá najväčšia bola v Utekáči. Bola, ale už dávno nie je. Zostala z nej ruina, ktorá je dnes na zozname takzvaných Čierny dier. Obec dlho riešila, čo s ňou, no teraz to vyzerá, že riešenie sa našlo. Definitívne.

Sklárne v Utekáči zamestnávali ešte koncom 80. rokov minulého storočia takmer tisíc ľudí. Po revolúcii a následných divokých privatizáciách výroba skončila a fabrika je jedna veľká ruina. Fungujúce sklárne dali v roku 1994 do priameho predaja a boli okamžite predané. "Bol to na túto fabriku veľký podvod, že človek ktorý na druhý deň prišiel, hodil mi na stôl papier a povedal, táto fabrika je moja," opisuje bývalý riaditeľ ŠP CLARA Utekáč Dušan Kubinec.

"Prišli sem neodborníci, nemali cítenie k tomu sklu, ani k ničomu. Každý videl kopu peňazí, a tak to aj skončilo," myslí si bývalý zamestnanec sklární Milan Púpala. Fabriku postavili v roku 1824 a pýšila sa tým, že tu bola najväčšia sklárska hala vo vtedajšom Uhorsku. "Dĺžka je sto metrov a šírka 47 metrov, dá sa povedať, že také jedno menšie futbalové ihrisko. Bol tu 25-tonový taviaci agregát, ktorý bol úplne automatizovaný, riadený počítačmi. A teraz to pôsobí ako les," hovorí Púpala. 

Od svojho vzniku šli sklárne s dobou a vždy sa tu vyrábalo to najmodernejšie, čo v skle existovalo. "Keď sa vynašla žiarovka, tak sa tu začali vyrábať prvé žiarovky," povedal bývalý zamestnanec. Pred zánikom tu vyrábali termosky, ktoré expedovali do celej Európy. "Do dnes na toto čo vidíme nikto nevydal asanačné povolenie. Sa to začalo búrať likvidovať a nikto to neriešil, každý sa díval len cez peniaze. Boli tu japonské automaty, belgické, nemecké stroje, všetko bolo automatizované ku koncu," dodáva Púpala.