Situácia v poľnohospodárstve nie je ružová. Slovenských potravín na trhu ubúda

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Situácia v slovenskom poľnohospodárstve nie je ružová. Dôkazom je i fakt, že Slovensko už celé dve desaťročia nie je potravinovo sebestačná krajina. Viac poľnohospodárskych výrobkov a potravín tak prúdi do našej krajiny, ako z nej stihneme vyviezť. Negatívne sa to odráža nielen na ekonomike, ale aj na životnom prostredí.

Časy, keď sa Slovensko považovalo za raj zemiakov a kapusty a keď pastviny boli plné dobytka sú očividne preč. Realita nevyzerá príliš optimisticky. Chovať zvieratá sa dnes už príliš nenosí a na poliach pestujeme namiesto zeleniny obilie a olejniny. Niet divu, že v európskom rebríčku potravinovej sebestačnosti sa nachádzame na jeho chvoste. Dôvodov je hneď niekoľko. "Chýba adekvátna podpora pre poľnohospodárov. Pritom máme potenciál, aby sme boli sebestační," uviedol Igor Hraško, obchodný riaditeľ PD Vajnory. "Je tu finančná poddimenzovanosť," doplnila Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. "Nevyužitý priestor vidíme v prípade spracovateľského priemyslu," dodala Eva Sadovská, analytička v poľnohospodárstve.

+4 fotky

Potravinová sebestačnosť

Naše potraviny tak často putujú do okolitých krajín a v podobe hotových výrobkov sa vracajú späť. Takzvaná potravinová míla nie je výhra ani pre životné prostredie. "Našim výrobcom sa oplatí viac predať tú komoditu v zahraničí, pretože za ňu dostanú viac finančných prostriedkov," povedala Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Po zrušení desiatok chovov rapídne ubudlo aj slovenského mlieka. Chovateľom nehrajú do karát ani vysoké teploty, pre ktoré klesne produkcia až o štvrtinu. To však nie je všetko. "V súčasnosti cena výkupu mlieka je taká nízka, že prvovýrobcovia idú do straty s chovom," informoval Igor Hraško.

Na obchode s potravinami tak dostávame výrazne na frak. Len v minulom roku sme zaznamenali deficit takmer poldruha miliardy eur. Najhoršie sme na tom s ovocím. To so slovenským pôvodom je na pultoch našich predajní už skôr výnimka ako pravidlo. "Netýka sa to iba citrusov a exotického ovocia, ale aj slovenskej klasiky, ako sú jablká, hrušky, slivky a poobne," dodala Eva Sadovská.

Podiel slovenských potravín v našich obchodoch je aktuálne len okolo 40 percent. Bez štátnej podpory a vyšších priamych platieb sa to zrejme len tak ľahko nezmení.