Výročie okupácie a Alexander Dubček
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pred 50-mi rokmi už bolo rozhodnuté, že takzvané socialistické štáty vedené Moskvou zákerne zaútočia na vlastného spojenca, teda na Československo. Tak sa aj stalo 21-ho augusta 1968. Najznámejším aktérom udalostí bol dlhoročný komunistický funkcionár Alexander Dubček.
Po brutálnych zločinoch komunistického režimu v 50-tych rokoch bola nasledujúca dekáda znesiteľnejšia a udalosti vyniesli usmievavého Dubčeka z nižších pozícií až do čela strany. Miroslav Londák z Historického ústavu SAV vraví: "Sa snažil, aj keď to možno bola utópia či ilúzia, zmeniť stalinský model socializmu na taký, ktorý nazývame socializmus s ľudskou tvárou."
Boľševikom v Rusku sa však zdalo, že v Československu je zrazu priveľa slobody a tak v 68-om zosnovali inváziu. Drzo to nazvali "bratská pomoc", okrem iného predstaviteľov štátu uniesli a donútili ich podpísať moskovský kapitulačný protokol. Český prezident Zeman spomenul Dubčeka medzi tými, ktorý sa vtedy "podělali hrůzou, nejdřív dostali tyto idoly funkci předsedy federálního shromáždění, pak už jenom klesli na velvyslance v Turecku, a pak už ani to ne."
Medzi tých, ktorí situáciu hodnotia inak, patrí nemecká historička Susanne Schattenberg. Podľa nej sa Dubček podpísaním moskovského protokolu nestal zbabelcom, keďže sa snažil zabrániť rozsiahlemu krviprelievaniu: ".Jeho rozhodnutie nepostaviť sa do úlohy mučeníka, ale súhlasiť s podpisom protokolu, bolo asi správne. Bolo mu jasné, že inak tanky v Československu spôsobia ešte niečo úplne iné."
Dubčeka potom vlastní súdruhovia vyhodili zo strany. Do politiky sa vrátil až po nežnej revolúcii a v 92-om na následky dopravnej nehody zomrel. Sú takí, ktorí si myslia, že to nebola bežná havária. "Odchod z tohto sveta Dubčeka nešiel normálnou cestou. V tom sú prsty Moskvy," myslí si Peter Polák, Dubčekov priateľ.
Poslanec Budaj navrhol pred parlamentnými prázdninami, aby sa deň odchodu ruských okupantov v roku 1991 stal pamätným dňom. Vládni poslanci, až na 5 výnimiek, to však potopili. "Tí, ktorí chcú umlčiavať pamäť národa pokiaľ ide o obete okupácie sa môžu hanbiť," povedal Budaj.
Pozrite si, čo na to hovoria poslanci Národnej rady: