Doba cenzúry a trezorových filmov. Na august 1968 spomínajú aj umelci

BRATISLAVA / Vpád vojsk Varšavskej zmluvy poznačilo všetkých ľudí Československa. Najviac to zrejme pocítili umelci, ktorých tvorba podliehala prísnej cenzúre. Mnohí z nich preto emigrovali. Iní ostali, aby po svojom bojovali s režimom.

Bratříčku, zavírej vrátka. Táto pieseň vznikla ako okamžitá reakcia na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Stala sa symbolom odporu obyvateľov československa proti udalostiam augusta ´68.

+9 fotiek

August ´68 a kultúra

Cenzúra však túto pieseň zakázala. A nie len túto. Mnohí speváci emigrovali. Na ich čele stál básnik s gitarou Karel Kryl. Piesne z tej doby však ľudia poznali. Ukázalo sa to počas revolúcie v roku 1989.

Zakázané piesne 

Napríklad pieseň Modlitba pre Martu z roku 1968 od Marty Kubišovej sa v roku 1989 stala jedným zo symbolov nežnej revolúcie. Pieseň vznikla pôvodne pre televízny seriál iba dva dni po okupácii. Na magnetofónovej páske ju previezli do rozhlasu a tak sa prvýkrát dostala k poslucháčom. 

Marta Kubišová musela rozbehnutú kariéru ukončiť, keďže odmietla kolaborovať s vtedajším režimom. Speváčka mala až do pádu komunistického režimu zákaz vystupovať. Mnohé podobné piesne neboli hrané v rádiu, nemali videoklipy, neboli v éteri vôbec. Napriek tomu ich ľudia dobre poznali. 

Trezorové filmy 

Aj ďalším umelcom bránila normalizácia v činnosti. Vznikol aj fenomén trezorových filmov. Tie, ktoré sa nezhodovali s ideológiou režimu, jednoducho zhabali a zavreli do trezoru. "Vtáčkovia, siroty a blázni" či "Zbehovia a pútnici" z trilógie Juraja Jakubiska patria medzi ne. 

"Povedali si, aha, pozor. Tak on vie robiť ešte lepšie filmy ako my, to neprichádza do úvahy. Všetci, ktorí boli talentovaní a neboli v strane, tak tých okamžite ako konkurenciu vymazávali," vraví režisér Juraj Jakubisko. 

Prečítajte si tiež

Výročie okupácie a Alexander Dubček

Rusi protagonisti 

Na tie časy slávny režisér spomína aj s humorom. Jeho historku o tom, ako sa o okupácii dozvedel, už verejnosť pozná. Práve nakrúcal film o druhej svetovej vojne a keď mu zaklopali na dvere, že prišli Rusi, povedal, že žiadnych už nepotrebuje, že môžu odísť. 

V rozhovore sa priznal k tomu, že udalosti augusta ´68 ho zocelili a ako viacerých jeho kolegov posilnili. Napriek zákazu však párkrát nad jeho umením aj režim dokázal prižmúriť oči. "Potrebovali sa v socializme blysnúť, ten štát ukázať. Takže ja som mohol nakrúcať filmy, keď sa potrebovali dostať na nejaký festival, tak aj keď som bol zakázaný, povedali, pán Jakubisko, príďte a urobte. Súdruh Jakubisko. Súdruh, príďte a urobte," spomína. 

Všichni dobří rodáci 

Do trezoru sa nedostali nielen niektoré Jakubiskove filmy. Na čiernu listinu sa dostal napríklad aj film režiséra Vojtěcha Jasného "Všichni dobří rodáci" s hercom Radkom Brzobohatým.

Tento film z roku 1968 zožal medzinárodný úspech. Na festivale v Cannes vyhral cenu za najlepší film i najlepšiu réžiu. Tým, ako stvárnil kolektivizáciu však nahneval komunistickú vládu. Režisér Vojtěch Jasný bol nútený emigrovať a film bol až do roku 1990 uložený v trezore.

Ďalšie filmy v trezore

Až v roku 1990 si mohla diváci pozrieť film "Spalovač mŕtvol" Juraja Herza, či "Skřivánci na niti" Jiřího Menzela. Jedným z naslávnejších trezorových filmov bolo "Ucho" s Radkom Brzobohatým a Jiřinou Bohdalovou. O odpočúvaní Štátnou bezpečnosťou.

Niektoré filmy sa dostali do trezoru dokonca nedokončené. Komunistickí cenzori ich nedovolili ani postrihať. Dokončili ich až po nežnej revolúcii. Aj takúto prísnu komunistickú cenzúru v umení priniesla normalizácia, ktorá nasledovala po vpáde okupantských vojsk na naše územie v auguste 1968.

​