Zachovajte pokoj a nekláďte odpor, hranice ČSSR prekročili cudzie vojská, ozvalo sa z rádia pred 50 rokmi

BRATISLAVA / Bola noc z 20. na 21. augusta 1968, keď moderátor Vladimír Fišer vyzval občanov ČSSR, aby ostali pri svojich prijímačoch. Mal pre ľudí mimoriadne hlásenie. Obsah mnohých rozplakal, väčšinu nahneval a udalosti, ktoré sa stali po ňom si podľa oficiálnych údajov vyžiadali 90 obetí.

"Včera, dňa 20. augusta 1968 okolo 23.00 hodiny prekročili vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky. Stalo sa tak bez vedomia prezidenta republiky, predsedu Národného zhromaždenia, predsedu vlády aj prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ," zaznelo pred 50 rokmi z rozhlasu hlasom moderátora Vladimíra Fišera, ktorý vyzval ľudí, aby zachovali pokoj a nekládli odpor. 

+5 fotiek

Okupácia 1968

Zväz sovietskych socialistických republík rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Predstaviteľov štátu zatkli a previezli za hranice do Sovietskeho zväzu. Tam ich donútili podpísať moskovský kapitulačný protokol, ktorý de facto legalizoval prítomnosť vojsk v krajine. Kým k tomu došlo, v ČSSR sa konalo množstvo demonštrácií, ktoré mali charakter pouličných bojov. O život prišlo podľa údajov vtedajšej vlády asi 90 ľudí.

Vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.

Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. "Zhodou okolností som bol na Štúrovej ulici práve vtedy, keď tam zastrelili Danku Košanovú, to dievčatko 15-ročné," uviedol pamätník Miroslav Kusý a dopĺňa, že možnosť invázie si vtedy nikto nepripúšťal. "Tu sa pol roka u nás diskutovalo o tom, že Rusi môžu prísť. Mne v noci na 21. augusta zavolal kolega z katedry, že sa do Bratislavy valia tanky, aby sme sa na to išli pozrieť. Tak sme šli na Pražskú, kadiaľ to išlo. Stáli sme tam hlúčik asi piatich ľudí, keď prišiel Gustáv Husák, veľmi rozčúlený," dodal.

​Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa ale líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún.

Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto ale nebol potrestaný.

Boľševikom v Rusku sa zdalo, že sme príliš slobodný

Najznámejším aktérom udalostí bol dlhoročný komunistický funkcionár Alexander Dubček. "Snažil sa, aj keď to bola utópia, zmeniť stalinský model socializmu na taký, ktorý nazývame socializmus s ľudskou tvárou," povedal Miroslav Londák z historického ústavu SAV.

Pred 50 rokmi sa najprv v mestečku Čierna nad Tisou, na hraniciach s vtedajším Sovietskym zväzom, rozhodovalo o osude Československa. Naši susedia mali vážne výhrady k prebiehajúcim zmenám v krajine a chceli zasiahnuť. Lídri komunistických strán Dubček a Brežnev rokovali štyri dni. 

​Na jednej koľaji stál vlak Sovietov, na druhej vlak československej delegácie. Ako inak nazvať pokus o ovplyvnenie vývoja v Československu ako Vagónové rokovanie. Výsledky rokovaní si ale obe strany vysvetlili po svojom. Dubček tvrdil, že nepodpísal žiadne záväzky, Brežnev sa opieral o ústnu dohodu. O tri týždne neskôr tak zosnovali inváziu, ktorú ale nazvali "bratskou pomocou". Predstaviteľov štátu uniesli a donútili ich podpísať moskovský kapitulačný protokol.

Kampaň Nerozumieme pre porozumenie mladých

Kampaň pomocou zúfalých autentických výkrikov v ruštine z roku 1968 upozorňuje mladých ľudí na význam tejto udalosti. Pozornosť verejnosti sa organizátori kampane z Inštitútu pre verejné otázky snažili získať premietaním niektorých odkazov pre okupantov spred 50 rokov v ruštine. Počet obetí bol narozdiel od počtu obetí vtedajšej vlády vyšší, uvádzajú 137 mŕtvych. "Podľa jedného z posledných prieskumov na Slovensku síce väčšina ľudí odsudzuje okupáciu, ale je veľmi veľa mladých ľudí, ktorí o tom buď vedia veľmi málo alebo takmer nič," povedal sociológ Martin Bútora.

50. výročie vojenskej invázie z roku 1968

V Česku si pripomenuli 50. výročie okupácie Československa. Pietny akt v Prahe nebol vôbec pokojný. Premiéra Andreja Babiša už pri príchode vypískali a skandovali "ŠTB-áka nechceme". Protestovali aj proti postoju českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý už v predstihu oznámil, že udalosti z augusta 1968 nebude komentovať. Slovenský prezident Andrej Kiska si naopak príhovor k augustovým udalostiam pripravil. 

Na Slovensku i v Česku nespomínali len politici, ale najmä pamätníci týchto udalostí. V Bratislave sa stretli zamestnanci rozhlasu, ktorý tam v auguste 1968 pracovali. "Brali sme signál z Prahy a z Bratislavy. V tej chvíli prišli vojaci za riaditeľom a povedali, aby sme sa okamžite odpojili. Pochopiteľne, že sme sa báli. Vysielali sme legálne v ilegálnych podmienkach," uviedol vtedajší šéfredaktor Československého rozhlasu Štefan Horský. 

Vtedy 25-ročný Michal Tvarožek začal pracovať v rozhlase len štyri mesiace pred augustovými udalosťami. "Vtedy som sa bál, keď sa začala streľba. Musel som sa hodiť s respondentkou pod auto, aby nás streľba nezasiahla. Naozaj sme sa báli," uviedol vtedajší redaktor Československého rozhlasu Michal Tvarožek. 

Obyvatelia Československa boli vystrašení, zdesení a nahnevaní na Rusov. Našli sa aj Rusi, ktorých okupácia Československa pobúrila a nesúhlasili s ňou. "Pre mňa a pre nás bolo dôležité povedať: "Áno, hovoríte, že celá sovietska vláda, všetci občania Sovietskeho zväzu podporujú sovietsku inváziu do Československa. Nie všetci, nie ja. Ja to nepodporujem," povedal ruský disident Pavel Litvinov